Verzia pre slabozrakýchKlasické zobrazenie | Kontakty | RSS | Verzia pre tlač | English
Hore

Dokážeme zredukovať množstvo odpadu? Niekoľko cenných rád, ako neprispievať k ďalšiemu znečisťovaniu planéty

Dokážeme zredukovať množstvo odpadu? Niekoľko cenných rád, ako neprispievať k ďalšiemu znečisťovaniu planéty
30.01.2019 - Zaujímavá a veru aj poriadne znepokojivá bola novembrová prednáška pod názvom Zero Waste, s ktorou do Rodinného centra Kramárik zavítala Petra Slezáková. Autorka blogu o životnom štýle bez odpadu a plytvania www.ZeroWasteSlovakia.sk na úvod ukázala štatistiky produkcie odpadu a podielu recyklácie v jednotlivých krajinách sveta.
Stačilo položiť zopár priamych otázok, aby každý poslucháč cítil, že s naším prístupom niečo nie je v poriadku. Veď priemerný Bratislavčan vyprodukuje za rok 466 kg odpadu (priemerná hodnota za celé Slovensko je 348 kg). Recyklujeme z neho len 23 %, čo je oveľa horší výsledok, než dosahujú susedné krajiny. Do spaľovní putuje 11% odpadu, zvyšok však skončí na približne 125 aktívnych skládkach po celej krajine. Znečistením veľmi trpia moria a oceány, kde sa vytvárajú obrovské „ostrovné“ plochy odpadu. Ohrozujú zvieratá, ktoré si farebné kúsky plastu mýlia s potravou. Keďže žalúdky živočíchov nedokážu plast spracovať, hromadí sa im v útrobách, až napokon zahynú od hladu. Slovensko síce žiadne moria nemá, no rieka Dunaj každý rok prinesie do Čierneho mora 1 550 ton plastu. Katastrofálny je stav východoslovenskej rieky Bodvy či priehrady Ružín, ktoré sú doslova zaplavené plastmi. Po takýchto nelichotivých informáciách a niekoľkých názorných obrázkoch si nemožno nepoložiť otázku, ako sa dá správať ekologickejšie.
Dnešná lineárna ekonomika podporuje rýchlu spotrebu, vyhodenie poškodených výrobkov namiesto ich opravovania a vzápätí nákup nových predmetov. Prírodné zdroje sú však obmedzené a neobnoviteľné, skôr či neskôr nás takýto prístup dobehne. Aj keď má recyklácia papiera, kovov, plastov a skla obrovský význam, takisto sa pri nej spotrebúva energia a nedá sa robiť donekonečna.
Ako sa teda správať, ak nechceme prispievať k ďalšiemu znečisťovaniu planéty?
Petra Slezáková odporučila poslucháčom niekoľko jednoduchých pravidiel:

1. Odmietni to, čo nepotrebuješ.
Naozaj sú pre vás užitočné propagačné brožúry v schránke, reklamné darčeky či slamky na pitie? Potrebujete niekoľkonásobné balenie výrobkov do papiera, fólií, škatuliek či plastové podložky pod ovocie a zeleninu?

2. Zredukuj to, čo naozaj potrebuješ.
Ak pomyslíte na to, že dnešný nákup je zajtrajší odpad, možno sa mnohých vecí dobrovoľne zrieknete. Športové potreby, knihy a mnohé iné veci sa dajú požičať a nemusíme ich vlastniť, vďaka tomu ušetríme peniaze aj zdroje.

3. Znovu použi a oprav všetko, čo sa dá.
Naše babičky nevyhodili nič, čo sa ešte dalo využiť. Jednorazové výrobky (plienky, vreckovky, obaly a pod.) sú „výdobytkom“ posledných desaťročí, no neraz je rozumnejšie používať staré, klasické spôsoby.

4. Dbaj na správne triedenie a recykláciu odpadu.
bce majú zavedené rozdielne spôsoby triedenia a recyklácie. Bratislava a Košice majú spaľovne komunálneho odpadu, preto v zmesovom odpade končia napríklad aj kovy, ktoré sa oddelia po roztavení. Tieto pravidlá nájdete na webstránke mesta a je dobré sa s nimi oboznámiť.

5. Skompostuj vhodný biologický odpad.
Nádoby na kompostovanie dostali bratislavské rodinné domy k dispozícii bezplatne a zelený odpad zo záhrad môžu premieňať na cenný kompost. No existujú aj spôsoby, ako kompostovať v byte, prípadne sa uchádzať o spoločný kompostér pre bytový dom. Veľa užitočných informácií o správnom kompostovaní nájdete na internete, napríklad na stránke www.priateliazeme.sk.

Petra Slezáková nepatrí k tým, ktorí vodu kážu a víno pijú. Dobrovoľne sa rozhodla mnohých vecí vzdať a žiť skromnejšie. Potraviny či drogistický tovar nakupuje v takzvaných zero waste obchodoch, kde si ich po odvážení zabalí do prinesených vrecúšok, dóz či fľašiek. Na čistenie v domácnosti používa osvedčené a neškodné látky, predovšetkým ocot, sódu a kyselinu citrónovú, ale aj menej známu lufu, čo je vlastne prírodná hubka. Odporučila záujemcom spoznať Knižnicu vecí v Goetheho inštitúte, kde si možno zapožičať mnohé veci, ale aj požičovňu hier v Mestskej knižnici, Komunitnú obývačku Bystro na Karpatskej ulici, burzy hračiek a dnes pomerne moderné SWAP podujatia. K šetrnému prístupu k prírode sa často pridáva charitatívny rozmer a pokiaľ už niečo nepotrebujeme, dobre to poslúži iným.
Najdôležitejšie je rozhodnúť sa žiť trochu inak a začať niečím, čo je pre nás prijateľné. Krok za krokom sa posuniete ďalej, netreba robiť niečo nasilu,“ poradila na záver zanietená propagátorka skromnejšej spotreby.

Text a snímky Jana Škutková

(Uverejnené v Hlase Nového Mesta č. 1-2/2019, nájdete ho na stránke: https://www.banm.sk/data/att/10947.pdf)


Vytvorené: 30.01.2019 10:05, Borčin Ján
Hore
Hore
Hore