Deti zasadnú opäť do lavíc. Ako im pomôcť a čo nepodceniť pri návrate do bežného školského života?
27.05.2020 - Takmer tri mesiace strávili deti bez priameho kontaktu so školou a spolužiakmi. Tešia sa na opätovné stretnutia s kamarátmi, no návrat k bežným každodenným povinnostiam môže byť pre mnohých žiakov veľmi náročný. O tom, ako ho čo najlepšie zvládnuť, sme sa porozprávali s odborníkmi z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bratislava III. Na naše otázky odpovedali riaditeľka centra PaedDr. Jana Lednická a špeciálny pedagóg PaedDr. Viktor Križo, PhD.
Aké potrebné návyky mohli deti stratiť počas dlhého obdobia v domácom prostredí?
Ani sme si neuvedomovali, do akej miery každodenné dochádzanie do školy predstavovalo pravidelnosť rytmu v živote dieťaťa, ako nasycovalo potreby istoty, stability a bezpečia. V období karantény boli ohrozené nielen tieto potreby, ale do veľkej miery aj hodnota fyzického i psychického zdravia. To všetko mohlo významne vplývať na stratu zmysluplnosti v živote. A s tým súvisia pocity ako nuda, beznádej, strach, smútok, hnev. To všetko je len skratka k strate návykov. Deti v týchto dňoch trávili oveľa viac času na počítačoch a mobiloch, v mnohých prípadoch sa obmedzila alebo zrušila krúžková činnosť, zamedzila sa komunikácia s kamarátmi. Má to vplyv na komunikačné zručnosti, sociálny a emocionálny rozvoj, celkovú pohodu. Pobyt doma s rodičmi však vnímame aj ako prínosný, zmysluplný, príjemný - i keď v mnohom náročný.
Prejaví sa na psychike dieťaťa čas strávený do istej miery v izolácii?
U detí i dospelých sa zredukovali sociálne kontakty. Vplyvom mimoriadnej situácie sme boli nútení chrániť sa v bezpečí domovov, a tak sme obmedzovali mnohé bežné kontakty, dokonca aj so svojimi najbližšími - starými rodičmi. Rodičia nemohli deťom organizovať program voľne, nemohli toľko cestovať, ihriská boli „zapáskované“, nosili sa povinné rúška. To všetko pridávalo na izolácii v domácom prostredí, vzniku tzv. ponorkovej choroby a stúpajúcemu napätiu v domácnostiach. Možno predpokladať, že pedagógov čaká v škole náročná práca, žiaci budú potrebovať veľa porozumenia. Učitelia, ktorí sami prežívali ťažkosti, domácu izoláciu, či zabezpečovali celodennú starostlivosť o vlastné deti, nemusia mať dostatok síl a pochopenia. To môže cyklicky vyvolávať v škole adaptačné problémy a konflikty.
Už predtým mala mladá generácia problém so závislosťou na digitálnych technológiách, ako postupovať, aby sa to po dlhom období prežitom on-line nezhoršilo?
Bolo by fajn, ak by množstvo času v on-line priestore deti presýtilo. Môže sa to stať. Ale nefunguje to tak jednoducho. Množstvo času v on-line priestore systematicky znižuje pozornosť, deti nedokážu prijímať jednoduchšie statické podnety, lebo sú navyknuté na interaktívne prostredie hier. Toto je síce podnetné, ale spôsobuje aj preťaženie a následné vyhorenie na úrovni mozgu. Bude dôležité, aby učitelia poskytli deťom dostatok priestoru pre uvoľnenie nakumulovanej agresivity a napätia, či už tvorivými aktivitami, spoluprácou, športom, rozhovormi v skupine. Deťom najviac pomôžeme, ak im dáme seba, svoj čas a poskytneme zážitky, ktoré podporujú vzájomné vzťahy.
Koľko môže trvať kým malí žiaci nabehnú na bežný režim? Nehrozia tu skryté riziká, keďže ide len o jeden mesiac a potom prídu prázdniny?
Toto obdobie bude náročné. Jún je najteplejší mesiac a býva veľmi suchý. Nedá sa byť vonku na priamom slnku, ale vnútri je veľmi teplo. Deti sa budú musieť zdržiavať v obmedzenom priestore za prísnych epidemiologických opatrení. Zároveň pocit, že sa veci vrátili do bežných koľají, naštartovanie stereotypov a predovšetkým sociálnych vzťahov, sú mimoriadne prínosné. Deti majú veľkú schopnosť adaptability na prostredie, pokiaľ je bezpečné a priateľské. Mnohé deti sa do školy veľmi tešia. Žiaľ, nie všetky budú môcť nastúpiť, lebo im to školy personálne a kapacitne nebudú vedieť zabezpečiť. Je však dôležité, že sa otvorenie spustilo, hoci aj na mesiac. Zaujímavé by mohli byť aj rôzne podporné aktivity, ako sú triedne teambuildingy, preventívne programy so zameraním na zdravie, výlety a podobne. Uvedomujeme si náročnosť obdobia pre rodičov aj učiteľov, keďže mentálne aj fyzické kapacity na rozvíjajúce aktivity môžu byť v tomto období oslabené.
Deti boli v posledných týždňoch denne konfrontované s upozorneniami na hroziace zdravotné riziká, nebudú mať obavy z opustenia bezpečia domova?
Je dôležité, ako s týmto fenoménom narábame my dospelí. Mali by sme ísť príkladom svojou zodpovednosťou, trpezlivosťou, hovoriť o regulácii správania a pomenovávať kroky, ktoré realizujeme ako prevenciu. To sú nevyhnutné životné zručnosti, ktoré v tomto období môžeme našim deťom odovzdávať a viesť ich k nim. Prežívanie strachu by nás nemalo obmedzovať, či zasahovať do životov tak, aby sme neboli schopní fungovať.
Čo by nemali rodičia podceniť a ako môžu pomôcť svojim deťom pri návrate do lavíc?
Pre dieťa je určite prínosné, ak s ním rodič prežíva radosť z návratu do školy. Pomôže učiteľom tým, že ho pripraví na niektoré prísnejšie pravidlá, ale zároveň dieťaťu neinfiltruje strach z nákazy. Keď dieťa v prvé dni prichádza zo školy, môže byť viac pod tlakom a napäté. Rodič urobí dobre, keď ho potom ešte vezme na ihrisko alebo na bicykel, aby nabralo druhý dych. Nájsť si čas na dieťa a rozprávať sa s ním hoci len 15 minút o jeho prežívaní pôsobí ako C-vitamín pri predchádzaní rizikám.
Vidíte na vynútenej pauze aj niečo pozitívne?
Áno, je tu viacero vecí, ktoré sú prínosom. Solidarita, vzájomnosť, lepšie vzťahy, hodnoty zdravia, pojmy ako prevencia a regulácia správania. Každé utrpenie a nešťastie prináša medzi ľudí aj viac porozumenia, ak sa to s deťmi vhodne reflektuje. Deti si môžu uvedomiť, že sme boli obmedzení všetci a že prekážky pred nás život kladie neraz odlišne. Teraz sme tým boli zasiahnutí všetci, a to dáva pocit vzájomnosti a blízkosti. A nakoniec, koronavírus priniesol viac komunikácie a blízkosti medzi učiteľa, žiaka a rodiča. Bola by veľká škoda, keby sme to nevyužili.
Rozhovor pripravili Jana Škutková a Ján Borčin
Snímka Jana Plevová
Viac informácií o činnosti Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bratislava III. nájdete na internetovej stránke http://www.psychologickecentrum.sk.
Aké potrebné návyky mohli deti stratiť počas dlhého obdobia v domácom prostredí?
Ani sme si neuvedomovali, do akej miery každodenné dochádzanie do školy predstavovalo pravidelnosť rytmu v živote dieťaťa, ako nasycovalo potreby istoty, stability a bezpečia. V období karantény boli ohrozené nielen tieto potreby, ale do veľkej miery aj hodnota fyzického i psychického zdravia. To všetko mohlo významne vplývať na stratu zmysluplnosti v živote. A s tým súvisia pocity ako nuda, beznádej, strach, smútok, hnev. To všetko je len skratka k strate návykov. Deti v týchto dňoch trávili oveľa viac času na počítačoch a mobiloch, v mnohých prípadoch sa obmedzila alebo zrušila krúžková činnosť, zamedzila sa komunikácia s kamarátmi. Má to vplyv na komunikačné zručnosti, sociálny a emocionálny rozvoj, celkovú pohodu. Pobyt doma s rodičmi však vnímame aj ako prínosný, zmysluplný, príjemný - i keď v mnohom náročný.
Prejaví sa na psychike dieťaťa čas strávený do istej miery v izolácii?
U detí i dospelých sa zredukovali sociálne kontakty. Vplyvom mimoriadnej situácie sme boli nútení chrániť sa v bezpečí domovov, a tak sme obmedzovali mnohé bežné kontakty, dokonca aj so svojimi najbližšími - starými rodičmi. Rodičia nemohli deťom organizovať program voľne, nemohli toľko cestovať, ihriská boli „zapáskované“, nosili sa povinné rúška. To všetko pridávalo na izolácii v domácom prostredí, vzniku tzv. ponorkovej choroby a stúpajúcemu napätiu v domácnostiach. Možno predpokladať, že pedagógov čaká v škole náročná práca, žiaci budú potrebovať veľa porozumenia. Učitelia, ktorí sami prežívali ťažkosti, domácu izoláciu, či zabezpečovali celodennú starostlivosť o vlastné deti, nemusia mať dostatok síl a pochopenia. To môže cyklicky vyvolávať v škole adaptačné problémy a konflikty.
Už predtým mala mladá generácia problém so závislosťou na digitálnych technológiách, ako postupovať, aby sa to po dlhom období prežitom on-line nezhoršilo?
Bolo by fajn, ak by množstvo času v on-line priestore deti presýtilo. Môže sa to stať. Ale nefunguje to tak jednoducho. Množstvo času v on-line priestore systematicky znižuje pozornosť, deti nedokážu prijímať jednoduchšie statické podnety, lebo sú navyknuté na interaktívne prostredie hier. Toto je síce podnetné, ale spôsobuje aj preťaženie a následné vyhorenie na úrovni mozgu. Bude dôležité, aby učitelia poskytli deťom dostatok priestoru pre uvoľnenie nakumulovanej agresivity a napätia, či už tvorivými aktivitami, spoluprácou, športom, rozhovormi v skupine. Deťom najviac pomôžeme, ak im dáme seba, svoj čas a poskytneme zážitky, ktoré podporujú vzájomné vzťahy.
Koľko môže trvať kým malí žiaci nabehnú na bežný režim? Nehrozia tu skryté riziká, keďže ide len o jeden mesiac a potom prídu prázdniny?
Toto obdobie bude náročné. Jún je najteplejší mesiac a býva veľmi suchý. Nedá sa byť vonku na priamom slnku, ale vnútri je veľmi teplo. Deti sa budú musieť zdržiavať v obmedzenom priestore za prísnych epidemiologických opatrení. Zároveň pocit, že sa veci vrátili do bežných koľají, naštartovanie stereotypov a predovšetkým sociálnych vzťahov, sú mimoriadne prínosné. Deti majú veľkú schopnosť adaptability na prostredie, pokiaľ je bezpečné a priateľské. Mnohé deti sa do školy veľmi tešia. Žiaľ, nie všetky budú môcť nastúpiť, lebo im to školy personálne a kapacitne nebudú vedieť zabezpečiť. Je však dôležité, že sa otvorenie spustilo, hoci aj na mesiac. Zaujímavé by mohli byť aj rôzne podporné aktivity, ako sú triedne teambuildingy, preventívne programy so zameraním na zdravie, výlety a podobne. Uvedomujeme si náročnosť obdobia pre rodičov aj učiteľov, keďže mentálne aj fyzické kapacity na rozvíjajúce aktivity môžu byť v tomto období oslabené.
Deti boli v posledných týždňoch denne konfrontované s upozorneniami na hroziace zdravotné riziká, nebudú mať obavy z opustenia bezpečia domova?
Je dôležité, ako s týmto fenoménom narábame my dospelí. Mali by sme ísť príkladom svojou zodpovednosťou, trpezlivosťou, hovoriť o regulácii správania a pomenovávať kroky, ktoré realizujeme ako prevenciu. To sú nevyhnutné životné zručnosti, ktoré v tomto období môžeme našim deťom odovzdávať a viesť ich k nim. Prežívanie strachu by nás nemalo obmedzovať, či zasahovať do životov tak, aby sme neboli schopní fungovať.
Čo by nemali rodičia podceniť a ako môžu pomôcť svojim deťom pri návrate do lavíc?
Pre dieťa je určite prínosné, ak s ním rodič prežíva radosť z návratu do školy. Pomôže učiteľom tým, že ho pripraví na niektoré prísnejšie pravidlá, ale zároveň dieťaťu neinfiltruje strach z nákazy. Keď dieťa v prvé dni prichádza zo školy, môže byť viac pod tlakom a napäté. Rodič urobí dobre, keď ho potom ešte vezme na ihrisko alebo na bicykel, aby nabralo druhý dych. Nájsť si čas na dieťa a rozprávať sa s ním hoci len 15 minút o jeho prežívaní pôsobí ako C-vitamín pri predchádzaní rizikám.
Vidíte na vynútenej pauze aj niečo pozitívne?
Áno, je tu viacero vecí, ktoré sú prínosom. Solidarita, vzájomnosť, lepšie vzťahy, hodnoty zdravia, pojmy ako prevencia a regulácia správania. Každé utrpenie a nešťastie prináša medzi ľudí aj viac porozumenia, ak sa to s deťmi vhodne reflektuje. Deti si môžu uvedomiť, že sme boli obmedzení všetci a že prekážky pred nás život kladie neraz odlišne. Teraz sme tým boli zasiahnutí všetci, a to dáva pocit vzájomnosti a blízkosti. A nakoniec, koronavírus priniesol viac komunikácie a blízkosti medzi učiteľa, žiaka a rodiča. Bola by veľká škoda, keby sme to nevyužili.
Rozhovor pripravili Jana Škutková a Ján Borčin
Snímka Jana Plevová
Viac informácií o činnosti Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bratislava III. nájdete na internetovej stránke http://www.psychologickecentrum.sk.
Vytvorené: 27.05.2020 11:46, webman
