Nové Mesto pracuje na reštarte Novej tržnice
30.06.2022 - Nová tržnica na Trnavskom mýte môže byť opäť obľúbeným miestom návštev a to nielen pre Bratislavčanov. K tomuto cieľu sa hlási mestská časť Bratislava-Nové Mesto, ktorá budovu tržnice spravuje. Na úvod plánovania budúcnosti a smerovania tejto vzácnej stavby z čias neskorého modernizmu si samospráva prizvala rôznych odborníkov. Ich úlohou bolo nielen zmapovať aktuálny stav, v ktorom sa dnes Nová tržnica nachádza, ale aj pomenovať vízie pre jej ďalšie fungovanie, či načrtnúť ďalšie postupy v procese jej obnovy.
Štyridsaťročná Nová tržnica dnes potrebuje reštart
Budova Novej tržnice na Trnavskom mýte bola verejnosti sprístupnená v roku 1983. Desiatky rokov nepretržite slúžila Bratislavčanom so svojou pôvodnou funkciou na nákup tovarov a služieb. Až 90-te roky a vtedajší veľký rozmach obchodných centier Novej tržnici neprospel a zaplavil ju tovar pochybnej kvality z Ázie. V tomto období ju jej majiteľ Hlavné mesto Bratislava zverilo do správy trom mestským častiam - Bratislava-Nové Mesto, Rača a Vajnory a je tomu tak dodnes. Tento významný objekt architektonického dedičstva 20. storočia, z dielne architekta Ivana Matušíka, dnes dopláca na to, že v minulých desaťročiach sa do jej rekonštrukcie a údržby nedostatočne investovalo. Teraz o to viac táto vzácna budova potrebuje efektívne, udržateľné, koncepčné a zodpovedné plánovanie so zapojením rôznych záujmových skupín.
Dôležité sú dáta a stratégia
S cieľom zachovať Novú tržnicu a zvýšiť atraktivitu a kvalitu tohto verejného priestoru, zvolala mestská časť facilitované stretnutie. Jeho účastníkmi boli zástupcovia hlavného mesta, mestskej časti a odborníci z oblasti kultúry, architektúry a urbanizmu. Nechýbala hlavná architektka mesta Batislava Ingrid Konrad, architekti Michal Bogár, Ľubomír Závodný, Peter Moravčík, kurátorka festivalu Biela noc Zuzana Pacáková, starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto Rudolf Kusý či predseda Komisie pre Novú tržnicu Libor Gašpierik a zástupcovia EKO-podniku verejnoprospešných služieb, ktorý budovu Novej tržnice spravuje.
Výmena skúseností a názorov ľudí s rôznou expertízou a rozličným nazeraním na objekt Novej tržnice bol pre plánovanie obnovy veľkým prínosom. Na stretnutí boli pomenované kľúčové úskalia a výzvy, ktorým Nová tržnica dnes čelí, ako napríklad nízka návštevnosť, absencia mladšej generácie medzi zákazníkmi, slabá ponuka služieb a tovarov, vizuálne rozbitý interiér, energetická náročnosť budovy a jej nedobrý stavebno-technický stav spojený so slabým financovaním. V diskusii sa objavili aj konkrétne návrhy a konštruktívne ponuky účastníkov na prepojenie s ďalšími aktérmi, či komunitami, ktoré by dokázali Novej tržnici pomôcť. Medzi navrhovanými postupmi rezonovala najmä potreba realizovať audity na viacerých úrovniach, ekonomickej, stavebno- technickej, či energetickej a tiež prieskum potrieb užívateľov tohto verejného priestoru. “Potrebujeme nastaviť predaj a služby vzhľadom na viaceré cieľové skupiny, aby sme v procese revitalizácie tržnice nezabudli ani na pôvodných zákazníkov, ktorí Novú tržnicu navštevujú dlhé roky,“ vysvetlil Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava Nové Mesto.
Podľa mnohých ako dôležité sa ukázalo, aby Nová tržnica mala kvalitnú stratégiu rozvoja pripravenú na základe participačného procesu, ktorá by pomenovala jednotlivé fázy jej záchrany a obnovy aj s vyčíslenými nákladmi v reálnom čase. A to vrátane ekonomického, energetického a stavebno-technického a urbanistického konceptu, konceptu predaja služieb a tovarov vrátane marketingu. Zjednodušene povedané, každému by tak bolo jasné, kto, kedy, čo a za koľko má na tržnici realizovať.
Zachovať a ochrániť
Medzi účastníkmi rezonovala potreba zachovať budovu a ochrániť tak jej architektonické hodnoty. Nová tržnica je jedna z posledných budov neskorého modernizmu, ktoré stále slúžia verejnosti vo svojej pôvodnej úlohe. Na tomto samospráva neplánuje nič meniť. “V tomto momente nevidím prerušenie prevádzky Novej tržnice pre rekonštrukcie ako dobrý nápad. Potvrdilo nám to dočasné zavretie Novej tržnice počas pandémiu. Pokračovať v menších, ale aj relatívne väčších opravách, budeme za pochodu,” ozrejmil starosta Rudolf Kusý.
Štyridsaťročná Nová tržnica dnes potrebuje reštart
Budova Novej tržnice na Trnavskom mýte bola verejnosti sprístupnená v roku 1983. Desiatky rokov nepretržite slúžila Bratislavčanom so svojou pôvodnou funkciou na nákup tovarov a služieb. Až 90-te roky a vtedajší veľký rozmach obchodných centier Novej tržnici neprospel a zaplavil ju tovar pochybnej kvality z Ázie. V tomto období ju jej majiteľ Hlavné mesto Bratislava zverilo do správy trom mestským častiam - Bratislava-Nové Mesto, Rača a Vajnory a je tomu tak dodnes. Tento významný objekt architektonického dedičstva 20. storočia, z dielne architekta Ivana Matušíka, dnes dopláca na to, že v minulých desaťročiach sa do jej rekonštrukcie a údržby nedostatočne investovalo. Teraz o to viac táto vzácna budova potrebuje efektívne, udržateľné, koncepčné a zodpovedné plánovanie so zapojením rôznych záujmových skupín.
Dôležité sú dáta a stratégia
S cieľom zachovať Novú tržnicu a zvýšiť atraktivitu a kvalitu tohto verejného priestoru, zvolala mestská časť facilitované stretnutie. Jeho účastníkmi boli zástupcovia hlavného mesta, mestskej časti a odborníci z oblasti kultúry, architektúry a urbanizmu. Nechýbala hlavná architektka mesta Batislava Ingrid Konrad, architekti Michal Bogár, Ľubomír Závodný, Peter Moravčík, kurátorka festivalu Biela noc Zuzana Pacáková, starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto Rudolf Kusý či predseda Komisie pre Novú tržnicu Libor Gašpierik a zástupcovia EKO-podniku verejnoprospešných služieb, ktorý budovu Novej tržnice spravuje.
Výmena skúseností a názorov ľudí s rôznou expertízou a rozličným nazeraním na objekt Novej tržnice bol pre plánovanie obnovy veľkým prínosom. Na stretnutí boli pomenované kľúčové úskalia a výzvy, ktorým Nová tržnica dnes čelí, ako napríklad nízka návštevnosť, absencia mladšej generácie medzi zákazníkmi, slabá ponuka služieb a tovarov, vizuálne rozbitý interiér, energetická náročnosť budovy a jej nedobrý stavebno-technický stav spojený so slabým financovaním. V diskusii sa objavili aj konkrétne návrhy a konštruktívne ponuky účastníkov na prepojenie s ďalšími aktérmi, či komunitami, ktoré by dokázali Novej tržnici pomôcť. Medzi navrhovanými postupmi rezonovala najmä potreba realizovať audity na viacerých úrovniach, ekonomickej, stavebno- technickej, či energetickej a tiež prieskum potrieb užívateľov tohto verejného priestoru. “Potrebujeme nastaviť predaj a služby vzhľadom na viaceré cieľové skupiny, aby sme v procese revitalizácie tržnice nezabudli ani na pôvodných zákazníkov, ktorí Novú tržnicu navštevujú dlhé roky,“ vysvetlil Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava Nové Mesto.
Podľa mnohých ako dôležité sa ukázalo, aby Nová tržnica mala kvalitnú stratégiu rozvoja pripravenú na základe participačného procesu, ktorá by pomenovala jednotlivé fázy jej záchrany a obnovy aj s vyčíslenými nákladmi v reálnom čase. A to vrátane ekonomického, energetického a stavebno-technického a urbanistického konceptu, konceptu predaja služieb a tovarov vrátane marketingu. Zjednodušene povedané, každému by tak bolo jasné, kto, kedy, čo a za koľko má na tržnici realizovať.
Zachovať a ochrániť
Medzi účastníkmi rezonovala potreba zachovať budovu a ochrániť tak jej architektonické hodnoty. Nová tržnica je jedna z posledných budov neskorého modernizmu, ktoré stále slúžia verejnosti vo svojej pôvodnej úlohe. Na tomto samospráva neplánuje nič meniť. “V tomto momente nevidím prerušenie prevádzky Novej tržnice pre rekonštrukcie ako dobrý nápad. Potvrdilo nám to dočasné zavretie Novej tržnice počas pandémiu. Pokračovať v menších, ale aj relatívne väčších opravách, budeme za pochodu,” ozrejmil starosta Rudolf Kusý.
Posledná aktualizácia: 30.06.2022 12:10
