Verzia pre slabozrakýchKlasické zobrazenie | Kontakty | RSS | Verzia pre tlač | English
Hore

Zostane tu Covid-19 s nami? Je možné, že sa ho nepodarí vykoreniť úplne, hovorí špecialista na pľúcne lekárstvo

Zostane tu Covid-19 s nami? Je možné, že sa ho nepodarí vykoreniť úplne, hovorí špecialista na pľúcne lekárstvo
30.03.2020 - Prečo sa nový koronavírus rozšíril podstatne ďalej a rýchlejšie ako jeho predchodcovia? Aké sú naše zbrane proti nemu? Majú prijaté opatrenia opodstatnenie a ako je na tom náš zdravotnícky systém? Na otázky Hlasu Nového Mesta odpovedá špecialista v odbore pľúcneho lekárstva MUDr. František SÁNDOR, PhD, FCCP. Pracuje striedavo na Slovensku a v USA, časť roka pôsobí v nemocnici Eastern Maine Medical Center v štáte Maine v meste Bangor ako konzultant v odbore pneumológia a intenzívna medicína, druhú časť sa venuje pacientom na Klinike pneumológie a ftizeológie LFUK v Univerzitnej nemocnici Ružinov. Prednáša predmet pneumológia na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V minulosti zažilo ľudstvo niekoľko epidémií vírusových ochorení – Ebola, MERS, SARS – vždy však zostali obmedzené na určitú oblasť. Prečo sa nový koronavírus SARS COV-2 tak rýchlo rozšíril po celom svete?*
Vírusy typu MERS aj SARS, ktoré sa šírili v minulosti, mali iný priebeh ako pandémia COVID-19. To znamená, že mali kratšiu latentnú dobu (čas, kedy je pacient už pre svoje okolie infekčný, ale ešte nemá klinické príznaky choroby), avšak oveľa vyššiu smrtnosť, takže viac ľudí podľahlo infekcii za krátky čas.
V prípade ochorenia COVID-19 sa u vírusu SARS COV-2 zišli dve charakteristické vlastnosti. Prvá je, že vírus má dlhšiu inkubačnú dobu – až do 2-3 týždňov, aj keď obvykle je to menej, najčastejšie do 5-7 dní. Človek je v tomto čase bez známok choroby, no už vysoko infekčný (index infekčnosti SARS COV-2 je skoro o 50% vyšší ako pri chrípke). Druhá vlastnosť je, že COVID-19 nemá takú vysokú smrtnosť a taký rýchly priebeh ako napr. Ebola alebo pôvodný SARS z roku 2013. Čiže nezabíja ľudí rýchlo, no o to viac ho môžu roznášať. Prenáša sa kontaktom (dotykom s kontaminovaným povrchom, z ruky do úst), kvapôčkovou infekciou (kýchanie, kašeľ), ale rovnako aerosolom - ak si infikovaný človek v miestnosti kýchne alebo zakašle, podľa laboratórnych modelov - vírus zostáva vo vzduchu asi tri hodiny. Samozrejme, veľmi rýchle rozšírenie po svete súvisí aj s rozsahom medzinárodných kontaktov a globálneho cestovania, aké tu v takomto rozsahu nikdy v minulosti neboli.

Každý rok sa objavuje chrípková sezóna, šíria sa virózy, zaznamenávame aj určitý počet úmrtí. Je to dnes podstatne nebezpečnejšie, alebo sme množstvom informácií z internetu a médií natoľko zahltení, až upadáme do zbytočnej paniky?
Najhoršia chrípková epidémia bola v Európe po prvej svetovej vojne, v rokoch 1918-1919. Dôvodmi boli predovšetkým hladomor a vyčerpanie z vojny, pandémia si vtedy vyžiadala milióny obetí. Dnes už je úroveň modernej medicíny niekde inde. Avšak treba aj povedať, že infekčnosť súčasného vírusu je vyššia a rovnako má vyššiu úmrtnosť ako je to u bežnej chrípky, ktorej smrtnosť je bežne okolo 0,1-0,2%. Podľa doteraz zistených údajov sa javí, že SARS Cov-2 napadá priamo pľúcne tkanivo častejšie ako to robí napr. bežná chrípka. To predstavuje závažný problém najmä u starších pacientov, pacientov s chronickými ochoreniami srdca, pľúc, obličiek, pečene, no aj mladších, ak majú pridružené nejaké iné ochorenie, napríklad cukrovku alebo oslabený imunitný systém. Do tejto skupiny patria pacienti s onkologickými chorobami alebo pacienti s autoimunitnými chorobami, ktoré vyžadujú užívanie liekov na potlačenie funkcie imunitného systému.
V jednotlivých krajinách pozorujeme veľké rozdiely v priebehu aj náraste počtu pacientov COVID-19. Napríklad v Taliansku má vírus smrtnosť 50-100-krát vyššiu ako obvyklá chrípka, teda okolo 10% všetkých infikovaných. Samozrejme, toto číslo vzhľadom na všetkých infikovaných v populácii (teda aj tých, ktorí neboli testovaní) bude asi oveľa menšie. Rovnako keď sa pozrieme na svetové štatistiky, celková úmrtnosť je nižšia a pohybuje sa okolo 4,5% všetkých doteraz infikovaných. Kvôli presnosti musím uviesť, že v uvedených porovnaniach vychádzam z údajov známych k 28. 3. 2020. Aké budú skutočné počty infikovaných, obetí, zotavených a aké budú presné štatistiky, ukáže až čas.

Dá sa podľa skúseností s epidémiami v minulosti predpovedať určitý scenár, ako sa situácia môže vyvíjať?
Všetko závisí od toho, ako si spoločnosť zreguluje svoju epidemiologickú situáciu a aké opatrenia prijme, keďže nateraz je to jediná účinná metodika. Vidíme to na porovnaní krajín, kde je situácia veľmi závažná až kritická (napr. Taliansko), s krajinami strednej Európy (napr. Slovensko). Druhým faktorom je úroveň a pripravenosť zdravotného systému danej krajiny – porovnajme len aký je rozdiel medzi Talianskom a Nemeckom. V Nemecku majú desaťtisíce nakazených, ale úmrtí „len pár stoviek“, celkovo zatiaľ 0,6 % infikovaných (opäť údaj k 28. 3. 2020). V Taliansku je nakazených ľudí oveľa viac, no relatívne je tu mnohonásobne vyšší počet úmrtí. Popri kvalite zdravotníckeho systému je dôležitá prístupnosť testov, správanie sa populácie, rýchlosť a rozsah zavedenia striktných epidemiologických protiinfekčných opatrení. Myslím, že naša vláda urobila významný a správny krok, keď už pri výskyte prvých desiatok prípadov uzavrela hranice, nariadila izoláciu populácie a prijala ďalšie opatrenia na zabránenie šírenia vírusu. Tým sa pravdepodobne na Slovensku sploští krivka nárastu ochorení a predpokladá sa, že nemocnice nebudú natoľko zahltené pribúdaním kriticky chorých pacientov za krátky čas, ktorí budú vyžadovať hospitalizáciu na lôžkovom oddelení.
Scenár priebehu epidémie je veľmi ťažké predpovedať. Veľa záleží na krajine či regióne, na ktorý sa pozeráme. V nízko obývaných oblastiach to možno spôsobí relatívne menší problém, obrovskou výzvou sú však veľkomestá s veľkou hustotou obyvateľov, kde sú ľudia v úzkom kontakte, často sa stretávajú a veľa cestujú. Pokiaľ obyvatelia opatrenia dôsledne dodržia (myslím, že bude treba minimálne 4-6 týždňov alebo aj viac), zároveň sa uplatní veľká miera testovania a izolovania pacientov, v takom prípade to možno, naozaj len možno, stihneme do leta. Čo sa týka návratu cestovania, opätovného zavedenia leteckej dopravy a života takého, ako sme ho poznali, to sa môže stať oveľa väčším problémom. Vidíme to už dnes, keď Čína opakovane uzatvára hranice, aby sa vyhla druhej vlne epidémie.

Dá sa očakávať, že nám teplé jarné počasie pomôže pandémiu prekonať?
Neviem, či nám pomôže len teplo, na obvykle nižší výskyt vírusových respiračných ochorení v lete pôsobia aj iné faktory. V letných mesiacoch majú ľudia dovolenky, sú viac vonku, menej často sa zdržiavajú uzavretí spolu v miestnostiach. Samozrejme, v lete máme vyššiu úroveň UV žiarenia. Vidíme, že všetky zdravotnícke systémy zápasia s akútnym nedostatkom ochranných prostriedkov ako sú masky, respirátory, ochranné oblečenie, rukavice, ventilátory. Pokiaľ ich nebude dostatok, budeme musieť vypracovať protokoly ako ich šetriť. Pozorovania ukázali, že keď sa ochranné masky a respirátory vystavia UV-C žiareniu, vírus sa deaktivuje a môžu sa opakovanie použiť, čo predĺži ich životnosť. V prípade nedostatku ochranných prostriedkov musíme hľadať aj takéto možnosti ako ochrániť najcennejšie pracovné sily – lekárov, zdravotné sestry, sanitárov, ako aj všetkých ostatných pracovníkov, ktorí pracujú na zastavení pandémie.

Odkedy boli vyvinuté antibiotiká, získalo ľudstvo zbraň proti obrovskému množstvu chorôb. Prečo je to pri vírusoch iné? Nejaké lieky existujú, ale väčšinou sa bežne nenasadzujú a virózu či chrípku musíme hlavne vyležať...
Baktéria je skoro vždy patogén, ktorý sa množí mimo bunky (aj keď poznáme výnimky, ako je listéria alebo TBC). Veľká väčšina baktérií však neprenikne priamo do bunky, ale vyvolá silnú zápalovú reakciu a infekciu organizmu, ktorá môže hostiteľa, teda pacienta, usmrtiť. Antibiotiká preniknú do baktérie, zastavia jej množenie a tým šírenie infekcie v tele pacienta. Pri vírusoch je to iné, vírus parazituje a môže sa množiť len v bunke, mimo nej nemá prejavy života. Aby sa mohol množiť, dostane sa cez svoje receptory do bunky a tú „prinúti“ na produkciu vírusových častíc. V dôsledku toho bunka prestane produkovať bielkoviny, cukry, tuky, ktoré sú potrebné na jej život, čo v konečnom dôsledku vedie k rozpadu a zániku bunky. Je oveľa ťažšie vyvinúť také liečivá, ktoré preniknú do štruktúr bunky a zastavia produkciu víru. Zatiaľ je len relatívne málo vírusov, proti ktorým máme účinné lieky. No rad sa rozširuje a mnohé už liečiť vieme (chrípka, herpes, hepatitída B, C), výrazne pokročil vývoj liekov proti HIV, veľa nových látok sa skúmalo aj počas ebolovej infekcie v Afrike v roku 2015.
Tam, kde zatiaľ podobné lieky nemáme, musíme vírusy - ľudovo povedané - „vyležať“. Nechať náš imunitný systém, aby infikované bunky zničil vlastnými lymfocytmi (typ bielych krviniek) a vytvoril tzv. neutralizujúce protilátky. Tie potom zabezpečia, že ďalšie bunky sa už vírusom nenakazia.

Čo môžeme urobiť z dlhodobého hľadiska, aby sme zvýšili svoju imunitu?.
Ľudia majú imunitný systém vyvinutý veľmi dobre, inak by sme tu už neboli. Zdravotný stav nám najviac komplikujú civilizačné ochorenia – treba sa vyvarovať stresu, obezite, nesprávnej životospráve, aby sme predišli cukrovke. Málokto si uvedomuje, že imunitu znižuje aj nedostatok spánku. Kvalita vzduchu okolo nás je rovnako dôležitá, o tom vedia svoje pacienti s chronickými pľúcnymi ochoreniami.
Základné odporúčania sú teda jednoduché: hýbte sa, jedzte zdravo, veľa spite, dbajte na pitný režim. Neuškodí doplniť výživu o vitamíny, najmä C, zinok, selén, hoci striktne vzaté, priame lekárske dôkazy na to, že pomáhajú, sú na relatívne nízkej úrovni. Iste nikoho neprekvapí, že k škodlivým vplyvom patrí fajčenie, veľké množstvo alkoholu, či užívanie drog.

Je predpoklad, že jednotlivé národy, prípadne rasy, budú ochorenie COVID-19 znášať odlišne?
Keď táto vírusová epidémia prehrmí, bude možné odsledovať, ako vírus ovplyvnil skupiny ľudí s rôznymi ochoreniami. Vedci porovnajú jednotlivé populácie ľudí. Množstvo vedeckých publikácií rozoberie, ako to prebiehalo na vidieku a v mestách, aký vplyv malo rasové zloženie obyvateľstva, či pritom fungovali nejaké genetické predispozície atď.
Dnes je hlavným cieľom čo najviac zabrániť šíreniu ochorenia. To znamená dodržať nepopulárne spoločenské obmedzenia, ktoré naozaj môžu trvať dlho – lebo v súčasnosti inú zbraň proti chorobe nemáme. Medzitým sa musíme snažiť vyvinúť účinné lieky. V súčasnosti je aktívnych viac ako 100 klinických štúdií, avšak tie trvajú nejaký čas. Lekári musia mať jednoznačné vedecké dôkazy na to, že ten-ktorý liek je naozaj účinný a pacienti majú vďaka nemu väčšiu šancu na prežitie. Už teraz začínajú vychádzať štúdie, ktoré lieky môžu byť účinné. Zároveň sa usilovne pracuje na vývoji vakcíny.
Osobne si myslím, že na rozdiel od predchádzajúcich vírusov MERS alebo SARS sa tento vírus nepodarí úplne vykoreniť, teda dosiahnuť, že sa už nebude v ľudskej komunite nachádzať. Možno sa bude vyskytovať medzi ľuďmi, alebo si vytvorí nejaký iný živočíšny rezervoár v prírode, napr. netopiere alebo iný zvierací vektor. Vírus môže aj zmutovať tak, že zníži svoj smrtiaci účinok, aby zachoval vlastnú existenciu. Mal by potom podobné vlastnosti, ako bežný vírus chrípky a spôsobil by len menšie ťažkosti ako väčšina doteraz známych koronavírusov. No všetko sú to hypotetické scenáre, aká bude skutočnosť, uvidíme len neskôr.

Zhovárala sa Jana Škutková, Hlas Nového Mesta


* Vírus ako taký sa nazýva SARS-Cov-2 a názov ochorenia je COVID-19


Vytvorené: 30.03.2020 17:33, webman
Hore
Hore
Hore