Vďaka novým pľúcam žije, aj na lanovke sa znova vracia do života
Koliba a lesy pod Kamzíkom sú jeho domáci rajón. TOMÁŠ FALB tam vyrástol, poznal každú lesnú cestičku. Potom ho zdravotné problémy od tejto oblasti na pár rokov odstrihli. Po transplantácii pľúc ho môžete stretnúť opäť tam, kde to má najradšej. Napríklad aj v pokladni lanovky na Kamzík.
„Okolo lanovky sme sa hrávali ako deti, mám na to krásne spomienky. Keď ju po rekonštrukcii znova spustili, mal som ohromnú radosť. Milujem aj Kolibu, kde bývam od detstva. Ako študent som brigádoval na bobovej dráhe, lyžoval som tam, a neskôr som aj učil detičky na kurzoch. Práve v tomto období som sa spoznal s Milanom Hanečkom,“ pustil sa do rozprávania svojho príbehu Tomáš Falb. So súčasným vedúcim Strediska lanová dráha Železná studnička – Kamzík boli vďaka spoločným aktivitám často v kontakte. Keď neskôr Tomášovi diagnostikovali nevyliečiteľnú pľúcnu artériovú hypertenziu, a choroba prepukla naplno, ich cesty sa na nejaký čas rozišli. „Opäť sme sa Milanom stretli náhodou. Bolo to už po transplantácii pľúc a už som bol schopný bicyklovať. Letmo som ho zahliadol v bufete na Kolibe. Porozprávali sme sa, pospomínali. Napokon som od Milana dostal ponuku pracovať v pokladni lanovky. Ako záskok v prípade potreby. Padlo mi to vhod. Za túto možnosť som mu veľmi vďačný. Bol to taký začiatok môjho návratu do pracovného života po desaťročnom boji s podlomeným zdravím.“
Happy end ako z amerického filmu. Ešte zaujímavejšie sú však okolnosti, ktoré mu predchádzali.
Tomáš Falb (zľava) a jeho priatelia zo Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou sa stretávajú pri mnohých aktivitách, aby robili osvetu tomuto ochoreniu.
Z plného zdravia pacientom
V roku 2013 mal 27 rokov a bol vo skvelej kondícii. Dopady finančnej krízy ho prinútili hľadať si prácu v zahraničí. Mal dohodnutú prácu vo Švajčiarsku, tiež plánoval expedičný skialpinistický výstup na Elbrus, a tak sa pustil do tréningu. „Išiel som na bicykli na Kamzík, ale počas dvoch kilometrov som musel osemkrát stáť! Nevedel som to udýchať. Bolo to divné, zľakol som sa. Obvodný lekár zistil, že mám fyziologicky zväčšené srdce ako väčšina športovcov. Že by mohol pomôcť oddych. Chodil som po vyšetreniach, ale dlho mi nik nevedel povedať, čo mi je. Až v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb mi definitívne potvrdili diagnózu. Bola to pľúcna artériová hypertenzia. Príčina vzniku neznáma. Nevyliečiteľné ochorenie, ktoré sa však vďaka liekom dá zopár rokov držať na uzde. Ale aj tak sa kvalita života dramaticky znižuje. Ku koncu som už ledva prešiel pár metrov... Bez liekov je prognóza dožitia necelé tri roky.“
Choroba, čo kradne dych
Pľúcna artériová hypertenzia je zriedkavé ochorenie. Odhaduje sa, že ňou trpia 4 až 5 pacienti na milión obyvateľov. Na Slovensku máme okolo 200 pacientov. Posledný krok v liečbe, keď už nepomáhajú ostatné metódy, je transplantácia pľúc. Čo sa v skutočnosti deje? Postupom choroby sa zužujú a hrubnú drobné pľúcne tepny. Srdce, ktoré tlačí krv do pľúc, aby ich okysličila, musí vynakladať veľký výkon. „Je to, akoby ste prišliapli hadicu. Snažíte sa naplno dýchať, srdce maká ako o život, ale aj tak nemáte dostatok kyslíka, ste dýchavičný, nič poriadne nevládzete. Našťastie liečba u nás je na vysokej úrovni.“ Tomáš si diagnózu nechcel pripustiť. Najprv vyskúšal rôzne alternatívne druhy liečenia. Ako vraví, potreboval si „odfajknúť“ aj túto možnosť.
Krok po kroku – smerom vzad
Napokon sa ale zveril do rúk lekárom, ktorí majú s chorobou skúsenosti. „Začínal som na tabletkách, potom prišli ďalšie metódy liečby. Vždy, keď niečo pribudlo, uvedomil som si, že choroba napreduje, a nebolo mi najlepšie. V jednom momente som sa dokonca stal prvým slovenským pacientom, ktorému implantovali do tela inovatívnu pumpu, ktorá kontinuálne dávkovala liečivo priamo do krvného obehu. Lebo pri podávaní pod kožu som mal veľké problémy.“ Napriek liečbe sa Tomáš postupne dostal do veľmi zlého stavu. Našťastie pre neho bol vhodným adeptom na transplantáciu pľúc.
„Bolo to v marci 2022. Práve som bol s kamarátom na ceste na obed, keď mi zavolali z pražskej nemocnice v Motole, kde robia tieto transplantácie, že majú pre mňa pľúca. Vrátil som sa rozlúčiť s rodičmi, do Prahy ma doviezla helikoptéra. Urobil som si ešte video, niečo mi dali vypiť, a odvtedy si už nič nepamätám. Dostal som nové pľúca, ale absolvoval som aj ďalšie operácie. Zlyhávalo mi srdce, obličky, mal som deravý žalúdok... Bolo to dramatické, takmer 80 dní som bol na ARE, v umelom riadenom spánku takmer dva mesiace s prerušovaním. V nemocnici som strávil štyri a pol mesiaca. Keď ma v júli prepustili, prakticky všetko som sa musel učiť nanovo. Aj chodiť.“
Príbeh sa uzatvára
Opatrnosť, ktorú mu lekári pred odchodom z nemocnice naordinovali, si vyložil po svojom. „Priznám sa, trošku som aj riskoval, ale tak som to cítil. Znova tam hrá úlohu moja obľúbená Koliba a Kamzík. Chodil som tam na vychádzky so psom, krok po kroku som sa hrabal hore z absolútnej nuly.“ Pri otázke ako sa s novými pľúcami cíti teraz, sa len pousmeje. „Verím, že prognózu mám tú najlepšiu aká môže byť. Mám toho ešte veľa v pláne,“ vraví, ale zároveň s pokorou dodáva: „Je veľa okolností, ktoré môžu môj optimizmus schladiť, ale zatiaľ úspešne skúšam, čo mi telo dovolí. V rámci možností športujem, rád by som si našiel trvalejšiu prácu, pomáham v Združení pacientov s pľúcnou hypertenziou. Chcem byť opäť plnohodnotným človekom, ktorý sa vie o seba postarať.“
PROKOP SLOVÁČEK
FOTO: ARCHÍV T.F, MÁRIA VENCELOVÁ
Ešte viac zaujímavých článkov z Hlasu Nového Mesta si môžete prečítať online TU
Lanovka Železná studnička – Kamzík
Aj vy patríte k milovníkom bratislavského lesoparku? Práve na jeseň hýri všetkými farbami. Pohľady na krásnu prírodu si môžete vychutnať napríklad aj na našej lanovke. Pre zaujímavosť, v roku 2024 sme na nej doteraz previezli vyše 25 tisíc osôb.
• dolná stanica lanovky – Železná studnička je vo výške 234 m n.m, horná stanica pri vysielači Kamzík vo výške 420 m n.m.
• trať dlhú 998,40 m prejdete zhruba za 15 minút
• celoročná prevádzka, od štvrtka do nedele (aj počas sviatkov), od 10. o 18.00 hod. v intervale každú celú hodinu
• jednosmerný lístok pre dospelého stojí 4,50 €, obojsmerný je za 7 €
• deti do 6 r. zadarmo, od 6 do 10 r. jednosmerne 4 €, obojsmerne 6 €
• seniori nad 70 rokov obojsmerný lístok cez týždeň 2 €, cez víkendy a sviatky 1 €
• doplatok za bicykel je 1 €
Posledná aktualizácia: 20.11.2024 11:19
