Verzia pre slabozrakýchKlasické zobrazenie | Kontakty | RSS | Verzia pre tlač | English
Hore

Tridsať rokov pre Nové Mesto. „Aj keď človeku nie vždy vieš vyhovieť, musí odísť spokojný“

Tridsať rokov pre Nové Mesto. „Aj keď človeku nie vždy vieš vyhovieť, musí odísť spokojný“
03.06.2022 - Už tridsať rokov sa bez nej nezaobídu v Novom Meste žiadne voľby ani zasadnutia miestneho zastupiteľstva. Presne toľko rokov má odrobených naša kolegyňa JÚLIA ČERVENKOVÁ na jednom jedinom mieste – na Miestnom úrade mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Pri príležitosti významného pracovného jubilea, ktoré oslávila v priebehu mája, sme sa s vedúcou oddelenia organizačného a evidencie obyvateľov pozhovárali o jej začiatkoch a spomienkach na prácu, ktorá ju stále napĺňa aj po rokoch.

Spomeniete si na vôbec prvý deň v práci na úrade? Aký bol?
Na miestnom úrade som pracovala ako „dohodárka“ už od marca 1992 – prepisovala som právne normy, ktoré boli nevyhnutné pre chod samosprávy. Oslovil ma prvý starosta RNDr. Miloš Lampert, s ktorým som spolupracovala na Ministerstve školstva SR. Prepisovala som ich do počítača ešte v systéme T602, čo si dnes mladí ľudia nevedia ani predstaviť. Problematika ma celkom zaujala a keď sa mapovala mestská časť – fyzicky sme chodili po uliciach a robili súpis domov a tvorili sa zoznamy voličov – nastúpila som na vtedajšie oddelenie organizačné a právne.

Tridsať rokov je kus života, o ktorom by sa dalo hovoriť dlho. Ako by ste tých vašich 30 pracovných rokov zhrnuli aspoň v kocke?
Začiatky boli ťažké. Rokovania zastupiteľstva a miestnej rady sa „ťahali“ dlho do noci. Keď si uvedomím, že v zastupiteľstve bolo 45 poslancov, nebolo to jednoduché. Všetci však mali jeden dar – komunikovali medzi sebou, nepresadzovali sa tak záujmy jednotlivých politických strán a poslancov. Bolo to náročné aj pre moju rodinu. Mala som 3 malé deti a celá domácnosť a starostlivosť o deti bola na manželovi. Raz sa stalo, že to už nezvládol, v noci zabalil všetky tri deti do deky a v noci ich doviezol na vrátnicu, nechal ich tam a odišiel domov. Čo som spravila? Musela som odísť z rokovania miestnej rady, zobrať si taxík a ísť domov. :-)

Dnes mnohí ľudia už po pár rokoch na jednom pracovnom mieste hlásia, že sú „vyhorení“ a potrebujú zmenu. Čo pred takýmto „vyhorením“ chránilo vás?
Ja tým, že som od 15. rokov vyrastala bez otca (zomrel), mala som ešte troch mladších súrodencov a bola som športovkyňa (športová gymnastika a neskôr trénerka detí do 6 rokov), som veľmi dobre vedela, že nič nie je zadarmo a musím si to „odmakať“. Pre mňa bolo dôležité uvedomiť si, že mám stále povinnosti – pomoc mamičke, starostlivosť o mladších súrodencov, tréningy, preteky, funkcia v telovýchove, aktivity na škole, ktoré ma hnali dopredu. Mala som zmysluplne vyplnený deň. Nikdy som nemala pocit vyhorenia. Skôr sa mi niekedy nechcelo ráno vstať, ale keď som to prekonala, bežala som na plné obrátky.

Aká je práca, ktorú robíte?
Je fantastická. Tým, že som ešte stále dosť akčná, spĺňa všetko. Je živá, stále sa niečo rieši, niečo organizuje, stretávam sa s množstvom ľudí. Mojím krédom je – aj keď klientovi z rôznych dôvodov nevyhovieš, snaž sa, aby od teba odišiel spokojný a s vedomím, že si sa snažila a vedela ho správne usmerniť.

Hoci nepochádzate a nežijete priamo v Novom Meste, za tých 30 rokov práce pre túto mestskú časť sa z vás chtiac-nechtiac musela stať „Novomešťanka“. Čo pre vás Nové Mesto znamená?
Ja mám trvalé bydlisko v Podunajských Biskupiciach, ale Nové Mesto je môj druhý domov.

Aký je rozdiel medzi Novým Mestom 1992 a Novým Mestom 2022?
No obrovský. Keď som nastúpila, začala sa budovať Kuchajda – dnes je to jedna krásna oddychová zóna, zastavila sa výroba v CHZJD, pri priechodoch sa vybudovali bezbariérové výstupy na chodníky, vybudovali sa tu nové športoviská, množstvo detských ihrísk, pri základných školách vznikli nové športové areály, a to nehovorím o nákupných centrách.

Čo robíte, keď práve nerobíte? Vieme o vás, že máte viacero koníčkov.
Strašne rada leňoším. Mám však dvoch krásnych vnukov (12 a 17 rokov) – sú to takí životabudiči. Obaja hrajú futbal za ŠK Slovan, a tak takmer každú sobotu alebo nedeľu som s niektorým na ihrisku alebo píšeme domáce úlohy – hlavne sloh. Rada si pozriem dobrú detektívku, vedomostné kvízy, milujem krížovky. Cez víkend zvyknem sadnúť na bicykel a len tak bez cieľa sa túlam po okolí. Veľmi rada chodím do Krasňanského lesa, kde som ako dieťa vyrastala.

Mnohí kolegovia si miestny úrad bez vás ani nevedia predstaviť. Viete si vôbec predstaviť vy seba bez tejto práce?
Úprimne? Neviem. Nemám žiadnu záhradu, kde by som sa možno mohla realizovať, vnuci už vyrastajú a majú iných kamarátov ako babičku. Myslela som si, že keď budem doma, budem vyšívať (kedysi som robila aj výstavy mojich výšiviek), ale akosi ma neposlúchajú oči. Možno budem viac využívať bicykel a chodiť na obed k Belasým alebo na kávičku do Rosyga. :-)

Zhováral sa Ján Borčin
Snímka Jana Plevová


Rozhovor vyšiel v júnovom vydaní Hlasu Nového Mesta, jeho elektronickú verziu nájdete tu: https://www.banm.sk/data/att/15413.pdf


Vytvorené: 03.06.2022 13:58, webman
Hore
Hore
Hore