Skôr než príde sanitka. Keď ide o život, s pomocou neváhajte!
08.02.2019 - O poskytovaní prvej pomoci sa často píše, veľa hovorí, ale keď príde na lámanie chleba, mnohí sa zľaknú a radšej nečinne počkajú na príchod záchranárov. Aké dôsledky môže mať takéto čakanie, čo sa dá a má urobiť, či ako zachrániť život v kritickej situácii, o tom v decembri zhovárali skúsení záchranári Veronika Petrovičová a Marek Hraško s členmi denného centra seniorov na Športovej ulici. Nebola to však len beseda, ale aj praktický malý kurz o riešení najčastejších život ohrozujúcich situácií.
„Keď máte do činenia s človekom, ktorý prestal dýchať, prudko krváca či náhle stráca vedomie, volajte číslo 155, pretože je to priama linka na zdravotnícku pomoc. Všeobecné číslo 112 je vhodné volať, ak ste svedkom autonehody, požiaru alebo podobnej udalosti, ku ktorej je potrebné privolať aj políciu a hasičov,“ odporučila na úvod Veronika. Na linke treba oznámiť, kde sa nachádzate, prípadne popísať prístupovú cestu, povedať, čo sa stalo, koľko je zranených, a potom odpovedať na otázky operátora. On už medzitým pravdepodobne odoslal sanitku, no vám môže dať cenné rady, ako si počínať pri poskytovaní prvej pomoci. „Pokiaľ ste doma sami, otvorte dvere, zažnite svetlo, zavrite psa a poproste susedov, aby záchranárom otvorili vstup do domu. Majte pri sebe telefón a nevolajte celej rodine, aby v kritickej chvíli nebolo vaše číslo obsadené. To všetko môže ušetriť nesmierne cenné minúty,“ doplnil Marek.
Pre zachovanie funkcií mozgu je nevyhnutné, aby sa neprerušil prísun kyslíka. Ak dôjde k zástave srdca, treba urobiť jeho masáž spojenú s umelým dýchaním. Na chvíľu dokážeme činnosť srdca nahradiť, pumpovaním sa dostáva do mozgu krv a aj keď v menšej miere, stále dochádza k okysličeniu. „Najprv zistite, či človek dýcha, zakričte naňho, či zareaguje. Ak nie, priložte mu ucho nad ústa, pozrite, či sa dvíha hrudník. Nebojte sa pokúsiť o rozdýchanie, pretože človeku, ktorý je v ohrození života, vaša pomoc nemôže uškodiť viac, ako by mu uškodila nečinnosť. Položte dlane presne nad koniec hrudnej kosti a striedajte 30 stlačení a dva vdychy, až kým nepríde záchranka alebo aspoň tak dlho, ako vládzete. Stláčať treba dosť silno, približne do hĺbky 10 centimetrov a je možné, že sa pritom zlomí rebro. Stáva sa to často, no napriek tomu treba pokračovať, takto môžete zabezpečiť, že človek nielen prežije, ale zotaví sa po psychickej i telesnej stránke,“ vysvetlili záchranári a všetky činnosti predviedli na modeli ľudského tela.
S poslucháčmi prediskutovali aj signály a príznaky srdcového infarktu a mozgovej príhody, čo sú v časté zdravotné problémy v seniorskom veku. Infarkt sa často prejaví náhlou silnou bolesťou na hrudi, slabosťou, potením, niekedy napínaním na vracanie. „Takéhoto človeka treba posadiť, uvoľniť mu hrudník a upokojiť ho. Môžete mu dať rozhrýzť dve tabletky acylpyrínu a aj keby sa mu uľavilo, rozhodne treba zavolať záchranku. Cievnu mozgovú príhodu obvykle sprevádza porucha reči, ochabnutie končatín na jednej strane, pokles kútika úst. Rovnako volajte záchrannú službu, ak sa pacient dostane včas k lekárovi, dá sa mu ešte účinne pomôcť,“ poradili záchranári.
Denne zazvoní telefón v bratislavskom operačnom stredisku záchrannej služby približne 300-krát. Odborníci smutne skonštatovali, že mnohí ľudia záchrannú službu zneužívajú, volajú si sanitku k pretrvávajúcim ťažkostiam, s ktorými mohli navštíviť ambulanciu. Môže sa stať, že pre zbytočný výjazd nestihnú zdravotníci včas pomôcť niekomu, kto to naozaj potrebuje.
Text a snímka Jana Škutková
(Uverejnené v Hlase Nového Mesta č. 1-2/2019, nájdete ho na stránke: https://www.banm.sk/data/att/10947.pdf)
„Keď máte do činenia s človekom, ktorý prestal dýchať, prudko krváca či náhle stráca vedomie, volajte číslo 155, pretože je to priama linka na zdravotnícku pomoc. Všeobecné číslo 112 je vhodné volať, ak ste svedkom autonehody, požiaru alebo podobnej udalosti, ku ktorej je potrebné privolať aj políciu a hasičov,“ odporučila na úvod Veronika. Na linke treba oznámiť, kde sa nachádzate, prípadne popísať prístupovú cestu, povedať, čo sa stalo, koľko je zranených, a potom odpovedať na otázky operátora. On už medzitým pravdepodobne odoslal sanitku, no vám môže dať cenné rady, ako si počínať pri poskytovaní prvej pomoci. „Pokiaľ ste doma sami, otvorte dvere, zažnite svetlo, zavrite psa a poproste susedov, aby záchranárom otvorili vstup do domu. Majte pri sebe telefón a nevolajte celej rodine, aby v kritickej chvíli nebolo vaše číslo obsadené. To všetko môže ušetriť nesmierne cenné minúty,“ doplnil Marek.
Pre zachovanie funkcií mozgu je nevyhnutné, aby sa neprerušil prísun kyslíka. Ak dôjde k zástave srdca, treba urobiť jeho masáž spojenú s umelým dýchaním. Na chvíľu dokážeme činnosť srdca nahradiť, pumpovaním sa dostáva do mozgu krv a aj keď v menšej miere, stále dochádza k okysličeniu. „Najprv zistite, či človek dýcha, zakričte naňho, či zareaguje. Ak nie, priložte mu ucho nad ústa, pozrite, či sa dvíha hrudník. Nebojte sa pokúsiť o rozdýchanie, pretože človeku, ktorý je v ohrození života, vaša pomoc nemôže uškodiť viac, ako by mu uškodila nečinnosť. Položte dlane presne nad koniec hrudnej kosti a striedajte 30 stlačení a dva vdychy, až kým nepríde záchranka alebo aspoň tak dlho, ako vládzete. Stláčať treba dosť silno, približne do hĺbky 10 centimetrov a je možné, že sa pritom zlomí rebro. Stáva sa to často, no napriek tomu treba pokračovať, takto môžete zabezpečiť, že človek nielen prežije, ale zotaví sa po psychickej i telesnej stránke,“ vysvetlili záchranári a všetky činnosti predviedli na modeli ľudského tela.
S poslucháčmi prediskutovali aj signály a príznaky srdcového infarktu a mozgovej príhody, čo sú v časté zdravotné problémy v seniorskom veku. Infarkt sa často prejaví náhlou silnou bolesťou na hrudi, slabosťou, potením, niekedy napínaním na vracanie. „Takéhoto človeka treba posadiť, uvoľniť mu hrudník a upokojiť ho. Môžete mu dať rozhrýzť dve tabletky acylpyrínu a aj keby sa mu uľavilo, rozhodne treba zavolať záchranku. Cievnu mozgovú príhodu obvykle sprevádza porucha reči, ochabnutie končatín na jednej strane, pokles kútika úst. Rovnako volajte záchrannú službu, ak sa pacient dostane včas k lekárovi, dá sa mu ešte účinne pomôcť,“ poradili záchranári.
Denne zazvoní telefón v bratislavskom operačnom stredisku záchrannej služby približne 300-krát. Odborníci smutne skonštatovali, že mnohí ľudia záchrannú službu zneužívajú, volajú si sanitku k pretrvávajúcim ťažkostiam, s ktorými mohli navštíviť ambulanciu. Môže sa stať, že pre zbytočný výjazd nestihnú zdravotníci včas pomôcť niekomu, kto to naozaj potrebuje.
Text a snímka Jana Škutková
(Uverejnené v Hlase Nového Mesta č. 1-2/2019, nájdete ho na stránke: https://www.banm.sk/data/att/10947.pdf)
Vytvorené: 08.02.2019 08:40, webman
