19.03.2019 - Vedeli ste, že až do vzniku prvej Československej republiky boli školy v Bratislave trojjazyčné? Vlastne ešte o kus dlhšie, lebo k zmene nemohlo všade dôjsť zo dňa na deň a nové hlavné mesto vlastne nadobudlo svoj názov až v máji 1919. Mimovoľne to nedávno doložil aj náš 99-ročný pamätník začiatkov republiky, pán Jozef Vojtech z Hlasu NM č. 12/2018, ktorý bol pôvodne učiteľom. Okrem iného nám rozprával, ako to vyzeralo, keď boli školy v Prešporku ešte aj po zániku rakúsko-uhorskej monarchie trojjazyčné.
„
Všetko to boli rozličné cirkevné školy,“ spomínal.
„Osnovy mali spoločné, no vyučovací jazyk si rodičia mohli pre dieťa vybrať – slovenský, maďarský alebo nemecký. Keď ste šli v takej škole po chodbe počas vyučovania, za každými dverami ste počuli to isté v inej reči. Deti tam žili spoločne, vo vzájomnom kontakte, takže po čase sa dohovorili každým z týchto troch jazykov. Prvá štátna škola po vojne, ktorá už nebola trojjazyčná, bola známa Masarykova škola v novostavbe na Českej a Tehelnej ulici. Trojjazyčnosť škôl úplne zanikla až po druhej svetovej vojne.“
časť vtedajších učiteľov iste nebolo ľahké prispôsobiť sa situácii v novovzniknutej republike. Mnohí z nich odmietli prísahu novému štátu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo k nám vtedy hojne prichádzali českí učitelia. Nuž, dnešné problémy tejto profesie sú nepochybne veľmi vzdialené od problémov vtedajších pedagógov. Napriek tomu, že sto rokov nie je nijaký siahodlhý vek – aspoň z hľadiska vývoja spoločnosti. Ani deti v našich zemepisných šírkach sa za ten čas podstatnejšie zaiste nezmenili. Zmenil sa však okolitý svet – ten teda poriadne –, a tak naň všetci, učitelia i žiaci, po novom reagujeme...
Viera Vojtková
Snímka z archívu Jozefa Vojtecha
(Uverejnené v Hlase Nového Mesta č. 3/2019, nájdete ho na stránke: https://www.banm.sk/data/att/11100.pdf)
