Investor Nového Istropolisu nakoniec ustúpil. Podpísal zmluvný záväzok, že postaví novú sálu pre kultúru

26.11.2021 - Investor projektu Nový Istropolis nakoniec pristúpil na podmienky mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, ktorá trvá na bezpodmienečnom zachovaní kultúry na tomto mieste. Novú kultúrno-spoločenskú sálu pre minimálne 1650 sediacich návštevníkov postaví investor v prvej fáze výstavby Nového Istropolisu – ak sa tak nestane, zaplatí pokutu 5 miliónov eur. K dodržaniu tejto kľúčovej podmienky sa spoločnosť Immocap nakoniec zaviazala aj podpisom zmluvy s mestskou časťou. „Rokovania boli mimoriadne tvrdé, návrh zmluvy sme si preposielali s pripomienkami, na ktoré boli ďalšie pripomienky - znova a dookola, ale teším sa, že sa nakoniec podarilo uzavrieť poctivú a transparentnú dohodu. Od začiatku hovoríme, že stavba, ktorá má verejnú funkciu, nemôže len tak zmiznúť bez náhrady. Zachovať, alebo znova vybudovať srdce Domu odborov, Istropolisu, teda veľkú kultúrnu sálu bola našou podmienkou, od ktorej sme nemohli ustúpiť. Pre nás je tiež kľúčový záväzok investora, že ju postaví bez ohľadu na to, či získa dotáciu zo štátneho rozpočtu či eurofondov. Áno, v prípade získania dotácie by sa celé Slovensko mohlo tešiť z veľkého kultúrneho centra, aké je normálne v Českej republike, Poľsku, či Maďarsku, ale my nesmieme byť závislí od toho, ako sa, s prepáčením, vláda vyspí. Od začiatku žiadame to, aby sme neprišli o najväčšiu kultúrnu sálu na Slovensku, ktorou veľká sála Istropolisu na Trnavskom mýte s približne 1150 miestami na sedenie je,“ povedal starosta Nového Mesta Rudolf Kusý.

Okrem toho spoločnosť Immocap podpísala aj ďalšie záväzky:

• zachová a znovu použije hodnotné prvky pôvodného Domu odborov (napr. vitráže od grafika a maliara Milana Dobeša, keramického reliéfu od Juraja Martha, Zverokruhu od Imricha Vaneka, fontány pri Dome techniky, exteriérové svietidlá, stožiare na zástavy),
• zachová na svojich pozemkoch verejný priestor pre ľudí a umožní mestskej časti participovať na plánovaní ich vzhľadu a využitia s cieľom vytvoriť nové centrum v bratislavskom Novom Meste,
• investuje do vnútroblokov (Vajnorská ulica, Škultétyho ulica), ktoré budú najviac ovplyvnené výstavbou Nového Istropolisu, aby mali ľudia bývajúci v bezprostrednom okolí príjemnejšie prostredie,
• vytvorí pešie koridory tak, aby umožnili po prípadnej realizácii železničnej stanice Filiálka jej bezproblémové začlenenie do dopravného uzla na Trnavskom mýte,
• rekonštruovať bude nielen svoje pozemky, ale tiež verejné priestory v rámci územia Šancová/Vajnorská/Škultétyho/Kukučínova vrátane zelene, chodníkov a cyklochodníkov,
• vybuduje ako súčasť svojho projektu verejnú škôlku pre Novomešťanov s prislúchajúcim verejným priestorom,
• zachová hodnotné stromy – platany a pod dohľadom odborníkov a mestskej časti ich presadí,
• zachová vonkajší a vnútorný mramor a v prípade, že ho nebude vedieť upotrebiť v rámci projektu, tak ho bezplatne odovzdá verejnej inštitúcii
• v Bratislave,
• poskytne mestskej časti za 1 euro ročne všetky voľné (nevyužívané, resp. nezazmluvnené) parkovacie miesta na parkovisku pred pôvodným Istropolisom zo strany Šancovej a Kukučínovej ulice, minimálne však 50 miest na jeden rok s možnosťou predĺženia po vzájomnej dohode.

Budova súčasného Istropolisu vyrástla v 80. rokoch minulého storočia na Trnavskom mýte. Na jeho mieste pôvodne stál palác grófa Berchtolda z prvej polovice 19. storočia. Palác zdemolovali kvôli výstavbe Domu odborov. Zachovalo sa z neho len pár historických fotografií exteriéru. Dom odborov slúžil ako zjazdový palác pre špičky komunistického režimu. Po roku 1989 bol majetkom odborov. Novomestská samospráva sa pred rokmi pokúšala Istropolis od odborárov kúpiť, aby sa tu zachovalo kultúrne centrum, ktoré má nielen bratislavský, ale celoslovenský význam. Odbory s tým vtedy nesúhlasili. „Povedzme si pravdu. Odbory za posledné roky nechali Istropolis výrazne schátrať. Poloasociálne prostredie, ktoré vidíme vonku, sa, žiaľ, nachádzalo aj vo vnútri. Technológie nielenže nespĺňali dnešné normy, ale boli v katastrofálnom stave,“ upozorňuje starosta Rudolf Kusý. Keď odbory v roku 2017 Istropolis predali súkromnému investorovi, nikde neboli zverejnené podmienky predaja
ani kúpna suma. „Je neuveriteľné, že štát dovolil odborom predať majetok, na ktorý sa skladali naši rodičia a prarodičia z povinných odborových príspevkov. A je neuveriteľné, že sa nepýtame, kde tie peniaze sú,“ pripomína Kusý, podľa ktorého bol Istropolis v podstate, žiaľ, polomŕtva budova dávno predtým, ako ho odborári predali.
Veľká väčšina jeho vnútorných priestorov neslúžila kultúre ani verejnosti. „Ak pod tým pravda nemyslíme obchody s oblečením, či sporiteľňu. Bolo tu divadlo Wüstenrot, ale väčšina Istropolisu už neslúžila nikomu a ničomu,“ zdôraznil starosta Kusý. Aktuálnu situáciu preto vníma ako príležitosť, že po rokoch chátrania je možné tomuto miestu vrátiť život a vrátiť kultúru.

Hore