Digitálna škola 2020: Ako to vidia rodičia a žiaci
15.04.2020 - Už štvrtý týždeň nie je nič také, aké bolo predtým. Vo všetkých oblastiach sa život obrátil naruby a každý z nás sa snaží prispôsobiť doteraz nepoznanému životnému rytmu. Brány škôl a škôlok sa zatvorili a deti ostali doma. Nie sú to však prázdniny, ako zdôrazňujú kompetentní. Škola a škôlka len prebieha inak - „online“. Ráno netreba vstávať a náhliť sa na vyučovanie, stačí vyskočiť z postele a sadnúť si pred obrazovku. Avšak aký-taký režim dodržiavať treba, lebo po počiatočnom chaose už predsa len nový spôsob vyučovania dostal koncepčnejší rámec. Učebnice, zošity, perá a ceruzky sme vymenili za počítače, tablety a telefóny. Stretávame sa virtuálne s kamarátmi, spolužiakmi, učiteľmi... Doterajší tradičný spôsob vzdelávania sa zmenil na nepoznanie, či k lepšiemu alebo horšiemu ukáže čas.
(Snímka: Dáša Perinová)
Ako vnímajú tieto zmeny rodičia a najmä deti?
Prekvapilo vás niečo, či už príjemne alebo nepríjemne, na spôsobe vyučovania, keď sú
zatvorené školy?
Peter: „Príjemne nás prekvapila „online“ forma výučby a jej pomerne rýchle zavedenie.
Dávame zároveň pochvalu učiteľom za to, že sa dokázali prispôsobiť situácii.“
Michaela: „Zo začiatku, keď to bolo úplne čerstvé a nikto nevedel, ako dlho to bude trvať, ma
trochu zaskočilo množstvo mailov a informácií, ktoré nám zo školy chodili spolu s učivom.
Bolo to chaotické a neprehľadné. Dnes s odstupom času to vnímam ako snahu školy zaujať čo
najskôr nejaký postoj k situácii a zároveň ako veľkú snahu učiteľov o spustenie dištančného
vzdelávania. Veľmi milo ma prekvapili deti tým, ako rýchlo, odvážne a so záujmom sa pustili
do vzdelávania cez PC.“
Martin: „Trošku ťažkopádnosť s akou škola nasadzovala systém na výučbu. Deti si užívali tri
týždne prázdnin. Od tohto týždňa začínajú konečne od 8:00 h.“
Martina: „Nepríjemne ma prekvapilo nastavenie samotných učiteľov, že deti vlastne učiteľov
nepotrebujú. Od prvých dní začali deti dostávať zadania v rozsahu podobnom učivu
preberanému v škole s inštrukciou, že ich majú vypracovať samostatne. Deti ale učiteľa
potrebujú, na základných školách, zvlášť na prvom stupni, nie sú schopné učivo zvládnuť
samostatne - úlohu učiteľov teda musia prevziať rodičia. Príjemne ma však prekvapila
kreativita niektorých učiteľov alebo trénerov, ktorý pohotovo prešli na „online“ formy - deti
to veľmi vítajú, cítia sa dôležito (podobne ako rodičia), vidia svojich kamarátov a učia sa
niečomu novému.“
Snímka: Silvia Švecová
Zuzana: „Všeobecne som milo prekvapená prístupom učiteľov. Dcéra chodí ešte len do škôlky
a pani riaditeľka a aj pani učiteľka nám pravidelne posielajú úlohy na inšpiráciu. Na
angličtine majú pravidelne namiesto klasických hodín „online“ vyučovanie.“
Vlado: „Prekvapilo ma celkom milo, že sa učiteľky zo škôlky starajú a posielajú nám domáce
úlohy, aj keď u škôlkarov to nie je až také dôležité ako u žiakov škôl, ale sú zlaté a chcú, aby
deti vedeli rovnaké básničky. Z nášho pohľadu sa snažia, posielame im aj videá detí cez
aplikáciu „Whats App“, aby videli, že dané básničky vie dcérka odrecitovať.“
Čo pre vás "škola doma" znamená? Ako sa zmenil váš režim?
Rado: „Je náročné skĺbiť vyučovanie detí a vlastnú prácu. Deti navyše potrebujú sociálny
kontakt, preto sme vyučovanie cez internet privítali.“
Zuzka: „Škola doma pre mňa znamená, že som si musela nastaviť dieťa, aby ma vnímalo aj
ako učiteľa. Aby na mňa neskúšalo, že sa mu nechce učiť, že nechce robiť všetky zadania. Pár
dní nám to trvalo, kým pochopil, že sa musíme učiť a sústrediť sa na učenie v domácom
prostredí. Musím udržať jeho pozornosť a popri tom zabaviť aj škôlkara, aby nerušil a tiež
robil aktivity primerané veku.“
Katarína: „Škola doma je náročnejšia vzhľadom na naháňanie detí do učenia, „online“
hodina je zatiaľ novinka a baví všetkých. Dúfam že im to vydrží. Výhodou je, že ak dieťa baví
jeden predmet práve teraz, prejde si úlohy aj za cely týždeň...“
Pavol: „Keďže máme malé deti - prváčku v škole a škôlkarku, ktoré nie sú samostatné a
zároveň obaja rodičia pracujeme z domu, je pre nás skĺbenie pracovných povinností a
starostlivosti o deti veľmi náročné. Na jednej strane môžeme možno považovať za šťastie, že
vieme pracovať z domu, na druhej strane venovať sa práci popri deťoch pre nás znamená, že
sme v neustálom nasadení, kedy musíme pracovné veci dorábať po večeroch a víkendoch.“
Zuzana: „Obaja síce pracujeme z domu, ale nie je možné efektívne na 100% pracovať, keď
máte doma deti a de facto štyroch ľudí v dome. Domácnosť tiež funguje inak, treba zásobovať,
variť, upratať, vyplniť deťom čas. Deti prešli do „online“ sveta, s kamarátmi sa stretávajú
„online“, majú „online“ tréningy a ja mám „online“ jogu. Tešíme sa, že máme záhradu a na
dosah Karpaty, snažíme sa aspoň takto chodiť von.“
Lucia: „Škola doma“ pre mňa pri troch deťoch znamená rekvalifikáciu na policajta,
psychológa, IT technika..... Môj režim? Som rada, keď si vypijem kávu, kým je ešte teplá,
z pyžama sa prezlečiem doobeda a nekričí na mňa aspoň 5 minút niekto: „ Mamiiii.....“ Je to
taký víkend, ktorý trvá sedem dní :-). Čiže režim je u nás taký polovíkendový, môžu vstávať
neskôr ako keď chodia do školy, treba však sedieť za PC a učiť sa. Cez prestávky výbeh do
záhrady, podvečer cvičia, nakoľko sú športovci a tréningy v športovom klube nemajú.
S malými obmenami takto existujeme každý deň.“
Je niečo, čo by ste z pohľadu rodiča zmenili? Máme niečo učiteľom odkázať?
Zuzana: „Netreba stresovať. Školu treba nejakým spôsobom ukončiť tento rok, deti trochu
vypustia, ale svet sa preto nezrúti. Som za „online“ vyučovanie, nech ho zefektívnia a deťom
zadajú primerané množstvo úloh. Nemôžu všetko prenášať na rodičov, ktorí väčšinou
pracujú.“
Martina: Rada by som mala pocit istoty, že si učitelia uvedomujú, že v každej rodine je odlišná
situácia. Niekde je jeden rodič na materskej dovolenke alebo bez práce, inde však obaja
rodičia pracujú, neraz viac ako predtým (najmä v prípade zdravotníkov), v niektorých
rodinách sú deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ktoré v tejto situácii nemôžu byť
naplnené. To sa odráža na rôznej úrovni aktuálneho vzdelávania detí. Po obnovení
vyučovania budú mať teda deti veľmi odlišnú štartovaciu pozíciu. Tak ako nie sme lekári, ani
piloti, ani úlohy učiteľa nemôžeme zvládnuť s profesionalitou a ľahkosťou, akou ju zvládajú
učitelia. Dúfam že jedným z pozitív tejto krízy bude väčšie celospoločenské uvedomenie
dôležitosti úlohy učiteľstva a školstva vôbec.
Katarína: „Zadávanie úloh naraz - dohodnutý jeden deň, kedy učitelia zadajú úlohy/plán
práce na cely týždeň. Bolo by to dobre aj vtedy keď sa dieťa nemôže zúčastniť hodiny.“
Peter: „Viem, že sa veľa vecí ešte bude meniť, dolaďovať a určite sa na tom robí, ale čo by
nám rodičom pomohlo je, aby sa informácie určené pre deti a úlohy riešili formou zadania
úlohy/tasks cez „online“ systém tak, aby to mali na jednom mieste a vedeli si to sledovať sami
žiaci. Ak by ešte školy varili pre deti tak aj to by pomohlo :). Určite by to ušetrilo čas, aj keby
sme si museli prísť pre ten obed pre deti.“
Michaela: „Oceňujem snahu učiteľov, avšak stále ma mrzí ten „učiteľský tón“, v ktorom
väčšinou komunikujú. Privítala by som, keby sme viac spolupracovali ako partneri a využívali
vzájomné poznatky na zlepšenie situácie pre nás, učiteľov a v prvom rade deti.
Ján: „Určite aj pre škôlkarov by malo vzniknúť “online“ vyučovanie kedy učiteľka práve s
nimi robí pracovné listy a iné aktivity, ktoré v škôlke robia, ako napríklad spev, kreslenie,
tancovanie a ďalšie. Určite ale treba vyberať len aktivity, kde deti majú vnímať a tvoriť, lebo
s komunikačnými môže byť problém, deti by sa prekrikovali cez videohovor.“
Zisťovali sme tiež, ako vnímajú zmeny vo vyučovaní deti a aké majú očakávania do
budúcnosti. Vybrali sme niektoré z nich.
Snímka: Silvia Švecová
Čo sa ti na vyučovaní na diaľku najviac páči, prípadne najviac nepáči?
Terezka: „Páči sa mi, že sa vidím s kamarátmi, nepáči sa mi technická stránka = spôsob
komunikácie (musíme sa naučiť mať vypnuté mikrofóny, niekedy aj kamery, aby tá
komunikácia fungovala...je ťažšie sa dostať k slovu).“
Ema: „Najviac sa mi páči to, že nemusím vstávať tak skoro ako keď idem do školy. Najviac sa
mi nepáči, že nie sme spolu fyzicky v jednej miestnosti.“
Emka: „Páči sa mi, že vidím svojich spolužiakov a môžem sa s nimi učiť.“
Matúš: „Páči sa mi domáce učenie, nemám stres z tlaku ako bol v škole.“
Emka a Peťko: „Páči sa nám, že môžeme mať hodiny z postele, že môžeme pri vyučovaní jesť.
Nepáči sa nám, že sa menej stretávame so spolužiakmi. Chýba nám kontakt s kamarátmi.“
Matej: „Páči sa mi, že máme kratšie vyučovanie. Nepáči sa mi program, cez ktorý sa učíme,
podľa mňa sú aj lepšie.“
Barborka: „Najviac sa mi páči, že môžem stále udržiavať kontakt so spolužiakmi aj takto na
diaľku. Nepáči sa mi, že niektoré panie učiteľky odpovedajú na moje otázky veľmi stručne
alebo vôbec.“
Stela: „Páči sa mi, že nás pani učiteľka môže vypnúť alebo stlmiť mikrofón, keď vyrušujeme
a hneď môžeme pokračovať ďalej. Je potom väčší poriadok. Podľa mňa sa však ťažšie takto
vysvetľuje učivo, v škole to bolo lepšie.“
Zuzka: „Dobré je to, že vidím svojich spolužiakov a pani učiteľku aspoň cez počítač. Inak je
to nuda :-)“
Ela: „Je mi smutno, že nemôžem byť s kamarátkami, chýbajú mi.“
Snímka: Dáša Perinová
Čo by si z terajšieho vyučovania chcel/-a zaviesť aj do vyučovania, keď sa tvoja škola
znovu otvorí?
Emka a Peťko: „Mohlo by sa aspoň raz do týždňa vyučovať takto z domu napríklad v stredu.“
Miška: „Robiť viac projektov v škole a mať veľké/dlhšie prestávky.“
Terezka: „Viac v škole používať technológie a interaktívne prvky, investovať do nákupu
dobrých počítačov a technológií – viac sa tak učiť a pripraviť sa nielen na podobné situácie,
ale využiť to aj pre život, prácu a fungovanie.“
Artur: „Nemusieť skoro ráno vstávať.“
Ema: „To, že nepíšeme písomky a učitelia ani moc neskúšajú.“
Matej: „Zaviesť internetové elektronické „online“ zošity, kde nám učitelia nahrajú zadanie
alebo podklady, s ktorými môžeme priamo pracovať a ich upravovať.“
Barborka: „Bavia ma „online“ možnosti dopĺňania vedomostí ako napr. Wocabee, kde
môžeme súťažiť s triedou. Spolu sa ľahšie niektoré veci naučíme.
Stela: „Menej písomiek.“
Keby by si bol/-a ministrom školstva a mohol/-la znovu otvoriť školy, kedy by to bolo?
Škôlkari mali v odpovedi na túto otázku jasno a dá sa ich prianie zhrnúť do jednej vety:
„Do škôlky by som išiel/išla hneď.“
Školáci až tak jednotní nie sú. Nepriali si pre istotu svoje mená zverejniť. Tu je celá škála ich
odkazov zoradených vzostupne:
Ihneď, ja chcem chodiť do školy:-)
„Hneď zajtra!“
„V septembri, skôr nie!“
„Čo najneskôr.“
„Hneď ako táto epidémia skončí.“
Nikdy.
Nuž, nie je ľahké byť v koži toho, kto bude rozhodovať :-).
Spracovala Silvia Švecová,
Hlas Nového Mesta
(Snímka: Dáša Perinová)
Ako vnímajú tieto zmeny rodičia a najmä deti?
Prekvapilo vás niečo, či už príjemne alebo nepríjemne, na spôsobe vyučovania, keď sú
zatvorené školy?
Peter: „Príjemne nás prekvapila „online“ forma výučby a jej pomerne rýchle zavedenie.
Dávame zároveň pochvalu učiteľom za to, že sa dokázali prispôsobiť situácii.“
Michaela: „Zo začiatku, keď to bolo úplne čerstvé a nikto nevedel, ako dlho to bude trvať, ma
trochu zaskočilo množstvo mailov a informácií, ktoré nám zo školy chodili spolu s učivom.
Bolo to chaotické a neprehľadné. Dnes s odstupom času to vnímam ako snahu školy zaujať čo
najskôr nejaký postoj k situácii a zároveň ako veľkú snahu učiteľov o spustenie dištančného
vzdelávania. Veľmi milo ma prekvapili deti tým, ako rýchlo, odvážne a so záujmom sa pustili
do vzdelávania cez PC.“
Martin: „Trošku ťažkopádnosť s akou škola nasadzovala systém na výučbu. Deti si užívali tri
týždne prázdnin. Od tohto týždňa začínajú konečne od 8:00 h.“
Martina: „Nepríjemne ma prekvapilo nastavenie samotných učiteľov, že deti vlastne učiteľov
nepotrebujú. Od prvých dní začali deti dostávať zadania v rozsahu podobnom učivu
preberanému v škole s inštrukciou, že ich majú vypracovať samostatne. Deti ale učiteľa
potrebujú, na základných školách, zvlášť na prvom stupni, nie sú schopné učivo zvládnuť
samostatne - úlohu učiteľov teda musia prevziať rodičia. Príjemne ma však prekvapila
kreativita niektorých učiteľov alebo trénerov, ktorý pohotovo prešli na „online“ formy - deti
to veľmi vítajú, cítia sa dôležito (podobne ako rodičia), vidia svojich kamarátov a učia sa
niečomu novému.“
Snímka: Silvia Švecová
Zuzana: „Všeobecne som milo prekvapená prístupom učiteľov. Dcéra chodí ešte len do škôlky
a pani riaditeľka a aj pani učiteľka nám pravidelne posielajú úlohy na inšpiráciu. Na
angličtine majú pravidelne namiesto klasických hodín „online“ vyučovanie.“
Vlado: „Prekvapilo ma celkom milo, že sa učiteľky zo škôlky starajú a posielajú nám domáce
úlohy, aj keď u škôlkarov to nie je až také dôležité ako u žiakov škôl, ale sú zlaté a chcú, aby
deti vedeli rovnaké básničky. Z nášho pohľadu sa snažia, posielame im aj videá detí cez
aplikáciu „Whats App“, aby videli, že dané básničky vie dcérka odrecitovať.“
Čo pre vás "škola doma" znamená? Ako sa zmenil váš režim?
Rado: „Je náročné skĺbiť vyučovanie detí a vlastnú prácu. Deti navyše potrebujú sociálny
kontakt, preto sme vyučovanie cez internet privítali.“
Zuzka: „Škola doma pre mňa znamená, že som si musela nastaviť dieťa, aby ma vnímalo aj
ako učiteľa. Aby na mňa neskúšalo, že sa mu nechce učiť, že nechce robiť všetky zadania. Pár
dní nám to trvalo, kým pochopil, že sa musíme učiť a sústrediť sa na učenie v domácom
prostredí. Musím udržať jeho pozornosť a popri tom zabaviť aj škôlkara, aby nerušil a tiež
robil aktivity primerané veku.“
Katarína: „Škola doma je náročnejšia vzhľadom na naháňanie detí do učenia, „online“
hodina je zatiaľ novinka a baví všetkých. Dúfam že im to vydrží. Výhodou je, že ak dieťa baví
jeden predmet práve teraz, prejde si úlohy aj za cely týždeň...“
Pavol: „Keďže máme malé deti - prváčku v škole a škôlkarku, ktoré nie sú samostatné a
zároveň obaja rodičia pracujeme z domu, je pre nás skĺbenie pracovných povinností a
starostlivosti o deti veľmi náročné. Na jednej strane môžeme možno považovať za šťastie, že
vieme pracovať z domu, na druhej strane venovať sa práci popri deťoch pre nás znamená, že
sme v neustálom nasadení, kedy musíme pracovné veci dorábať po večeroch a víkendoch.“
Zuzana: „Obaja síce pracujeme z domu, ale nie je možné efektívne na 100% pracovať, keď
máte doma deti a de facto štyroch ľudí v dome. Domácnosť tiež funguje inak, treba zásobovať,
variť, upratať, vyplniť deťom čas. Deti prešli do „online“ sveta, s kamarátmi sa stretávajú
„online“, majú „online“ tréningy a ja mám „online“ jogu. Tešíme sa, že máme záhradu a na
dosah Karpaty, snažíme sa aspoň takto chodiť von.“
Lucia: „Škola doma“ pre mňa pri troch deťoch znamená rekvalifikáciu na policajta,
psychológa, IT technika..... Môj režim? Som rada, keď si vypijem kávu, kým je ešte teplá,
z pyžama sa prezlečiem doobeda a nekričí na mňa aspoň 5 minút niekto: „ Mamiiii.....“ Je to
taký víkend, ktorý trvá sedem dní :-). Čiže režim je u nás taký polovíkendový, môžu vstávať
neskôr ako keď chodia do školy, treba však sedieť za PC a učiť sa. Cez prestávky výbeh do
záhrady, podvečer cvičia, nakoľko sú športovci a tréningy v športovom klube nemajú.
S malými obmenami takto existujeme každý deň.“
Je niečo, čo by ste z pohľadu rodiča zmenili? Máme niečo učiteľom odkázať?
Zuzana: „Netreba stresovať. Školu treba nejakým spôsobom ukončiť tento rok, deti trochu
vypustia, ale svet sa preto nezrúti. Som za „online“ vyučovanie, nech ho zefektívnia a deťom
zadajú primerané množstvo úloh. Nemôžu všetko prenášať na rodičov, ktorí väčšinou
pracujú.“
Martina: Rada by som mala pocit istoty, že si učitelia uvedomujú, že v každej rodine je odlišná
situácia. Niekde je jeden rodič na materskej dovolenke alebo bez práce, inde však obaja
rodičia pracujú, neraz viac ako predtým (najmä v prípade zdravotníkov), v niektorých
rodinách sú deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ktoré v tejto situácii nemôžu byť
naplnené. To sa odráža na rôznej úrovni aktuálneho vzdelávania detí. Po obnovení
vyučovania budú mať teda deti veľmi odlišnú štartovaciu pozíciu. Tak ako nie sme lekári, ani
piloti, ani úlohy učiteľa nemôžeme zvládnuť s profesionalitou a ľahkosťou, akou ju zvládajú
učitelia. Dúfam že jedným z pozitív tejto krízy bude väčšie celospoločenské uvedomenie
dôležitosti úlohy učiteľstva a školstva vôbec.
Katarína: „Zadávanie úloh naraz - dohodnutý jeden deň, kedy učitelia zadajú úlohy/plán
práce na cely týždeň. Bolo by to dobre aj vtedy keď sa dieťa nemôže zúčastniť hodiny.“
Peter: „Viem, že sa veľa vecí ešte bude meniť, dolaďovať a určite sa na tom robí, ale čo by
nám rodičom pomohlo je, aby sa informácie určené pre deti a úlohy riešili formou zadania
úlohy/tasks cez „online“ systém tak, aby to mali na jednom mieste a vedeli si to sledovať sami
žiaci. Ak by ešte školy varili pre deti tak aj to by pomohlo :). Určite by to ušetrilo čas, aj keby
sme si museli prísť pre ten obed pre deti.“
Michaela: „Oceňujem snahu učiteľov, avšak stále ma mrzí ten „učiteľský tón“, v ktorom
väčšinou komunikujú. Privítala by som, keby sme viac spolupracovali ako partneri a využívali
vzájomné poznatky na zlepšenie situácie pre nás, učiteľov a v prvom rade deti.
Ján: „Určite aj pre škôlkarov by malo vzniknúť “online“ vyučovanie kedy učiteľka práve s
nimi robí pracovné listy a iné aktivity, ktoré v škôlke robia, ako napríklad spev, kreslenie,
tancovanie a ďalšie. Určite ale treba vyberať len aktivity, kde deti majú vnímať a tvoriť, lebo
s komunikačnými môže byť problém, deti by sa prekrikovali cez videohovor.“
Zisťovali sme tiež, ako vnímajú zmeny vo vyučovaní deti a aké majú očakávania do
budúcnosti. Vybrali sme niektoré z nich.
Snímka: Silvia Švecová
Čo sa ti na vyučovaní na diaľku najviac páči, prípadne najviac nepáči?
Terezka: „Páči sa mi, že sa vidím s kamarátmi, nepáči sa mi technická stránka = spôsob
komunikácie (musíme sa naučiť mať vypnuté mikrofóny, niekedy aj kamery, aby tá
komunikácia fungovala...je ťažšie sa dostať k slovu).“
Ema: „Najviac sa mi páči to, že nemusím vstávať tak skoro ako keď idem do školy. Najviac sa
mi nepáči, že nie sme spolu fyzicky v jednej miestnosti.“
Emka: „Páči sa mi, že vidím svojich spolužiakov a môžem sa s nimi učiť.“
Matúš: „Páči sa mi domáce učenie, nemám stres z tlaku ako bol v škole.“
Emka a Peťko: „Páči sa nám, že môžeme mať hodiny z postele, že môžeme pri vyučovaní jesť.
Nepáči sa nám, že sa menej stretávame so spolužiakmi. Chýba nám kontakt s kamarátmi.“
Matej: „Páči sa mi, že máme kratšie vyučovanie. Nepáči sa mi program, cez ktorý sa učíme,
podľa mňa sú aj lepšie.“
Barborka: „Najviac sa mi páči, že môžem stále udržiavať kontakt so spolužiakmi aj takto na
diaľku. Nepáči sa mi, že niektoré panie učiteľky odpovedajú na moje otázky veľmi stručne
alebo vôbec.“
Stela: „Páči sa mi, že nás pani učiteľka môže vypnúť alebo stlmiť mikrofón, keď vyrušujeme
a hneď môžeme pokračovať ďalej. Je potom väčší poriadok. Podľa mňa sa však ťažšie takto
vysvetľuje učivo, v škole to bolo lepšie.“
Zuzka: „Dobré je to, že vidím svojich spolužiakov a pani učiteľku aspoň cez počítač. Inak je
to nuda :-)“
Ela: „Je mi smutno, že nemôžem byť s kamarátkami, chýbajú mi.“
Snímka: Dáša Perinová
Čo by si z terajšieho vyučovania chcel/-a zaviesť aj do vyučovania, keď sa tvoja škola
znovu otvorí?
Emka a Peťko: „Mohlo by sa aspoň raz do týždňa vyučovať takto z domu napríklad v stredu.“
Miška: „Robiť viac projektov v škole a mať veľké/dlhšie prestávky.“
Terezka: „Viac v škole používať technológie a interaktívne prvky, investovať do nákupu
dobrých počítačov a technológií – viac sa tak učiť a pripraviť sa nielen na podobné situácie,
ale využiť to aj pre život, prácu a fungovanie.“
Artur: „Nemusieť skoro ráno vstávať.“
Ema: „To, že nepíšeme písomky a učitelia ani moc neskúšajú.“
Matej: „Zaviesť internetové elektronické „online“ zošity, kde nám učitelia nahrajú zadanie
alebo podklady, s ktorými môžeme priamo pracovať a ich upravovať.“
Barborka: „Bavia ma „online“ možnosti dopĺňania vedomostí ako napr. Wocabee, kde
môžeme súťažiť s triedou. Spolu sa ľahšie niektoré veci naučíme.
Stela: „Menej písomiek.“
Keby by si bol/-a ministrom školstva a mohol/-la znovu otvoriť školy, kedy by to bolo?
Škôlkari mali v odpovedi na túto otázku jasno a dá sa ich prianie zhrnúť do jednej vety:
„Do škôlky by som išiel/išla hneď.“
Školáci až tak jednotní nie sú. Nepriali si pre istotu svoje mená zverejniť. Tu je celá škála ich
odkazov zoradených vzostupne:
Ihneď, ja chcem chodiť do školy:-)
„Hneď zajtra!“
„V septembri, skôr nie!“
„Čo najneskôr.“
„Hneď ako táto epidémia skončí.“
Nikdy.
Nuž, nie je ľahké byť v koži toho, kto bude rozhodovať :-).
Spracovala Silvia Švecová,
Hlas Nového Mesta
Vytvorené: 15.04.2020 08:47, webman
