Veselé knihy deti priťahujú
02.11.2013 - Knižnice na Slovensku každoročne súťažia v podujatiach pripravených pre deti, súťaž organizuje Slovenská národná knižnica v Martine. Dvojdňová prehliadka takých podujatí na tému Humor v beletrii pre deti (z I. stupňa základných škôl) sa koncom septembra uskutočnila v našej knižnici na Pionierskej ulici. Tak sme sa tam zašli pozrieť.
Deti sedeli v kruhu na stoličkách, medzi nimi dve mladé knihovníčky. Tie striedavo predčítali krátke úryvky z vybranej knihy a po nich iniciovali rozhovor - či deti zažili podobné situácie, ako reagovali a čo si o knižných hrdinoch myslia. Chvíľami poslucháreň vybuchovala smiechom – detská logika a bezprostrednosť sú rovnako čarovné všade na svete.
Knižnica v tie dni praskala vo švíkoch. Program postupne napĺňalo a sledovalo množstvo knihovníčok z celého Slovenska za pomoci detí „požičaných“ na tento deň zo škôl, aby pracovníčky knižníc naživo mohli predviesť, ako to doma s deťmi robia. Hoci všade vládla úsmevná, tvorivá atmosféra, pre riaditeľku knižnice Mgr. Janu Vozníkovú to bol už druhý mimoriadne náročný deň. Ale rozhovorila sa – najmä keď som prejavila isté pochybnosti, či už aj prváčikovia a druháčikovia majú dostatočne vyvinutý zmysel pre knižný humor.
„Humor si nežiada mimoriadnu čitateľskú vyspelosť, je prirodzene vlastný aj malým deťom,“ presviedčala ma. „Máme pre ne knižky, ktoré sú veľmi vtipné, veselé, také ich skôr pritiahnu k čítaniu. Básničky Pavla Moravčíka sú napríklad venované aj deťom predškolského veku, máme vtipné verše Daniela Heviera a ďalších pre najmladšiu vekovú kategóriu...“
Je vynikajúce, keď podujatia približujúce knihy majú takú živú podobu s ukážkami a rozhovormi, akú sme tu videli. Všade v knižniciach pracujú dnes s deťmi takým spôsobom?
„Naša knižnica áno. A na tejto prehliadke sme videli obdobné ukážky z Vranova nad Topľou, Prešova, Košíc, Popradu, Trenčína, Nitry... Takže zrejme všade na Slovensku reagujú na súčasné trendy zážitkového, interaktívneho či interproduktívneho čítania, pri ktorom sa deti zapájajú do deja knihy.“
Včerajší workshop sa vraj uskutočnil na inú tému, než ste pôvodne plánovali.
„Týkal sa komunikácie v knižnici, rozličných techník zvládania stresu a práce s čitateľom. Áno, zvládania stresu - kontakt s mnohými ľuďmi prináša, prirodzene, popri pozitívnych aj negatívne emócie. Každá práca s ľuďmi ich prináša.“
Škoda, že ste zatiaľ museli posunúť zaujímavý workshop Seniori a deti, spoločné aktivity. O čo v ňom ide?
„Táto metóda k nám prichádza od českých kolegov. Zmyslom podujatí tohto typu je medzigeneračné prepájanie. Ide o čosi ako rozprávkovú babičku, ktorá v knižnici číta svojim „nevlastným vnúčatkám“, zhovára sa s nimi a spoločne sa venujú aj rozličným tvorivým činnostiam.“
V Novom Meste sme si rozprávkové babičky v knižnici ešte nevyskúšali, ale v nedávno otvorenom voľnočasovom centre na Pionierskej ulici budú vraj pre ne dobré podmienky. Nezáujmu o funkciu takých rozprávkových bytostí sa neobávajú – skôr toho, aby uchádzačiek nebolo priveľa. Najmladší čitatelia sa majú na čo tešiť.
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, november 2013)
Deti sedeli v kruhu na stoličkách, medzi nimi dve mladé knihovníčky. Tie striedavo predčítali krátke úryvky z vybranej knihy a po nich iniciovali rozhovor - či deti zažili podobné situácie, ako reagovali a čo si o knižných hrdinoch myslia. Chvíľami poslucháreň vybuchovala smiechom – detská logika a bezprostrednosť sú rovnako čarovné všade na svete.
Knižnica v tie dni praskala vo švíkoch. Program postupne napĺňalo a sledovalo množstvo knihovníčok z celého Slovenska za pomoci detí „požičaných“ na tento deň zo škôl, aby pracovníčky knižníc naživo mohli predviesť, ako to doma s deťmi robia. Hoci všade vládla úsmevná, tvorivá atmosféra, pre riaditeľku knižnice Mgr. Janu Vozníkovú to bol už druhý mimoriadne náročný deň. Ale rozhovorila sa – najmä keď som prejavila isté pochybnosti, či už aj prváčikovia a druháčikovia majú dostatočne vyvinutý zmysel pre knižný humor.
„Humor si nežiada mimoriadnu čitateľskú vyspelosť, je prirodzene vlastný aj malým deťom,“ presviedčala ma. „Máme pre ne knižky, ktoré sú veľmi vtipné, veselé, také ich skôr pritiahnu k čítaniu. Básničky Pavla Moravčíka sú napríklad venované aj deťom predškolského veku, máme vtipné verše Daniela Heviera a ďalších pre najmladšiu vekovú kategóriu...“
Je vynikajúce, keď podujatia približujúce knihy majú takú živú podobu s ukážkami a rozhovormi, akú sme tu videli. Všade v knižniciach pracujú dnes s deťmi takým spôsobom?
„Naša knižnica áno. A na tejto prehliadke sme videli obdobné ukážky z Vranova nad Topľou, Prešova, Košíc, Popradu, Trenčína, Nitry... Takže zrejme všade na Slovensku reagujú na súčasné trendy zážitkového, interaktívneho či interproduktívneho čítania, pri ktorom sa deti zapájajú do deja knihy.“
Včerajší workshop sa vraj uskutočnil na inú tému, než ste pôvodne plánovali.
„Týkal sa komunikácie v knižnici, rozličných techník zvládania stresu a práce s čitateľom. Áno, zvládania stresu - kontakt s mnohými ľuďmi prináša, prirodzene, popri pozitívnych aj negatívne emócie. Každá práca s ľuďmi ich prináša.“
Škoda, že ste zatiaľ museli posunúť zaujímavý workshop Seniori a deti, spoločné aktivity. O čo v ňom ide?
„Táto metóda k nám prichádza od českých kolegov. Zmyslom podujatí tohto typu je medzigeneračné prepájanie. Ide o čosi ako rozprávkovú babičku, ktorá v knižnici číta svojim „nevlastným vnúčatkám“, zhovára sa s nimi a spoločne sa venujú aj rozličným tvorivým činnostiam.“
V Novom Meste sme si rozprávkové babičky v knižnici ešte nevyskúšali, ale v nedávno otvorenom voľnočasovom centre na Pionierskej ulici budú vraj pre ne dobré podmienky. Nezáujmu o funkciu takých rozprávkových bytostí sa neobávajú – skôr toho, aby uchádzačiek nebolo priveľa. Najmladší čitatelia sa majú na čo tešiť.
Viera Vojtková
(Hlas Nového Mesta, november 2013)
Vytvorené: 15.11.2013 13:31, webman
